zorama

1.

Do očí mi udrelo aj napríklad používanie termínu, citujem “kajúcnik”. V rozsudku však sudcovia nedefinovali čo presne má tento termín “kajúcnik” vyjadrovať a tak sa nedá rozsudku vôbec rozumieť.

Z Krátkeho slovníka slovenského jazyka je ‘kajúcnik’ definovaný ako niekto, ‘kto sa kajá’. V Slovníku slovenského jazyka z r. 1958 – 1968 je kajúcnik definovaný ako ‘človek konajúci pokánie, ľutujúci svoje chyby alebo previnenie’.  ‘Pokánie’ je definované ako 1. Prejavenie ľútosti nad previnením, nad zlým skutkom, kajanie sa; v náboženskom chápaní ľútosť nad hriechmi  2. Odčiňujúci skutok, trest za previnenie, za zlý skutok.

Opisovať v rozsudku či už stranu sporu alebo svedka termínom ‘kajúcnik’ je prinajmenej neprofesionálne. Predpokladám, že to nie je priveľká požiadavka na sudcov, ktorí sú v slovenských podmienkach nadštandardne zaplatení, a majú nadštandardné výhody, aby dokázali napísať rozsudok tak, aby mu bolo možné rozumieť. Jedna vec je napísať niečo po slovensky, druhá vec je napísať niečo tak, aby tomu bolo možné rozumieť.

Čo v danom kontexte rozsudku úkladných vrážd znamená termín ‘kajúcnik’? Lebo ja tomuto jednoducho nerozumiem.

Peter Tóth sa mal akože z čoho konrétne kajať? Keď zistil, čo vyrobil jeho bývalý známy, tak to oznámil polícii. Nechápem, čo konkrétne spáchal protizákonné týmto svojím konaním? Lebo pre mňa tá otázka znie v danom kontexte, či sa Peter Tóth podieľal na plánovaní týchto vrážd? Z toho, čo preniklo do tlače som ja presvedčená, že Peter Tóth sa na objednávkach vrážd nijako nepodieľal a nevedel o nich.

Že bývalí agenti SIS, ktorých vraj on najal odfotografovali Kuciaka? A že tieto fotografie Kuciaka sa našli v mobile Zsuzsovej či Andruská? Nechápem. Pretože v dnešnej dobe sa dajú bežne dohľadať fotografie kde koho, netreba na to žiadnych špeciálnych agentov.

Vraj tieto fotografie mohol Peter Tóth predať aj niekomu inému. Pekný blud, asi taký, aký môže napísať v 21. storočí asi len slovenský sudca.

Spomenula som tu 21. storočie, lebo … proste dnes nie je možné aby niekto bez digitálnej stopy len tak predával fotografie, ktoré by sa ďalej mali použiť v objednávkach vrážd. (Viď pozn.) Digitálnu stopu totiž zanechávajú nielen mobilné telefóny; digitálnu stopu možno nájsť v podstate všade. Ak by Peter Tóth dané fotografie v digitálnej forme niekomu predal a ten niekto iný by ich dal Zsuzsovej či Andruskóvi, tak, aby tieto si mohli stiahnuť do svojich mobilov, tak by tieto fotografie mali trošku inú digitálnu stopu ako tie pôvodné. (Pozn. podľa rozsudku vydal Peter Tóth tieto obrazové prílohy vo forme USB kľúča.)

Alebo ako príklad toho, čo dnes je možné zistiť z digitálnych súborov sa dá demonštrovať napríklad známym prípadom “Swirl face”.  Nebudem tu vysvetľovať o čo tu išlo, len toľko, že kto chce, má šancu si o tomto nájsť viacej a naštudovať si to. Prípad ‘swirl face’ je síce troška iný ako fotografie, ktoré skončili na mobile u Andruská, ale tí, ktorí si troška naštudovali štruktúru súborov vedia, čo všetko sa dá v dnešných časoch takto nájsť. Napísať do rozsudku, že Peter Tóth mohol tie fotografie predať niekomu inému a ten ich dal Andruskóvi môže len totálny ignorant. A mne je jedno, či ten ignorant má nejakú pozíciu, napríklad ako sudca. Tým horšie, pretože ak sú sudcovia až takto nedovzdelaní, tak je to naozaj tragédia a na sudcovských stoličkách naozaj nemajú títo sudcovia ďalej čo robiť. Pretože ak takíto sudcovia súdia na slovenských súdoch, tak sa podľa môjho názoru jedná o absolútnu demontáž právneho štátu. Výsledok je nakoniec naozaj aj taký, pretože právo sa na Slovensku nedá nijako vymôcť.

Nehovorím, že každý jeden sudca má ovládať do detailu kybernetické vedy, štruktúry elektronických súborov a zabudovaných bezpečnostných prvkov (z ktorých nie všetky sú verejné). Ale každý jeden sudca by mal vedieť sa opýtať na tieto veci expertov v danom odbore. Pretože kybernetika dnes ovláda spoločnosť viacej ako kedykoľvek predtým a nielen zasiahla už do takmer každej ľudskej činnosti, ale mnohé priamo ovláda.

Ale na Slovensku si v podstate stačí poprečitovať zopár rozsudkov, aby bolo vidno až v akej žumpe sa nachádza slovenské súdnictvo. Rozsudok by mal byť napísaný tak, aby mu bolo možné rozumieť. Nejasné a špekulatívne termíny tam vôbec nemajú čo robiť. Keď som si čítala tento rozsudok, tak som si nie celkom istá, že z čoho skladajú na Slovensku skúšky budúci sudcovia? Pre úplnosť, ja som mala možnosť vidieť ako sa píšu a ako sú napísané rozsudky tam, kde naozaj vládne ‘the rule of law’. Aj keď sa píšu podania na súd, abyčajne tu býva na začiatku podania odstavec, v ktorom sú nadefinované termíny použité v podaní; to sa robí preto, aby tomu podaniu (rozsudku) bolo možné rozumieť.

A to vraj súdy sú jedným z pilierov moci. Nuž na Slovensku je tento pilier riadne, ale riadne prehnitý. Až tak prehnitý, že tento pilier už de facto neexistuje.

2.

Po ďaľšie, čo to je za nezmysel, že vraj výpovede Andruská, ktoré urobil kým bol obžalovaný nemožno brať do úvahy? A potom selektívne považovať Andruskóvu výpoveď za nespoľahlivú?

A ďalej, preboha, o čom je táto veta z rozsudku, citujem:

“Oslobodzujúci rozsudok nie je rozhodnutím o nevine obžalovanej. Pre jej oslobodenie totiž nebolo potrebné mať preukázané, že nespáchala žalovaný skutok, ale stačilo, že zatiaľ nebolo preukázané, že taký čin spáchala (§ 285 písm. c) Tr. por.)”

Môj názor na toto je, že keď ani špecializovaný súd nedokáže rozhodnúť o vine/nevine obžalovanej, tak to môžeme celé úplne zabaliť, pretože na čo potom máme súdnu moc?

Mne totiž súdna moc na Slovensku pripadá ako ochranca vrahov. Aby sa im, vrahom, nebodaj ani len vlások na hlave neskrivil.

3.

Čo sa týka odbornosti sudkyne Ruženy Sabovej, mám absolútnu nedôveru v takúto sudkyňu. Totiž, nie je to prvý krát, keď komentuje čo mal alebo nemal urobiť prokurátor a z akého činu mal prokurátor podať žalobu na obžalovného, resp. na svedka.

Podľa toho, čo ja viem o tom, čo má robiť sudca, by to malo byť tak, že sudca má rozhodnúť o tom, čo dostal na rozhodnutie. Žalobu podáva prokurátor, resp. stránka sporu. Nie sudca. Lebo akonáhle sudca komentuje, čo mal alebo nemal napr. prokurátor urobiť, tak podľa môjho názoru je tento sudca zaujatý/á.

4.

Veľmi neštandardný je aj “argument” uvedený v rozsudku, citujem:

“Na tomto základe súd dospel k presvedčeniu, že Peter Tóth, ktorý sa sám iniciatívne prihlásil ako svedok prejednávanej trestnej činnosti, takto konal skôr v obave z postihu za ním vykonávanú uvedenú činnosť, než v snahe napomôcť jej objasnenie. Tak, ako sám uviedol, orgánom činným v trestnom konaní sa prihlásil ako svedok  po tom, keď na základe správania Zsuzsovej a Kočnera po čine, teda nie na základe zákonných dôkazov, nadobudol presvedčenie, že páchateľmi predmetného činu  sú  Marian Kočner a Alena Zsuzsová….”

Mňa by naozaj zaujímalo, či sudcovia, ktorí súdili tento prípad naozaj neprepadli na skúškach z trestného práva? Totiž na Slovensku “Accessory to murder” je nie zločin definovaný v trestnom práve?

Mimochodom, odsúdiť niekoho za tento zločin možno iba vtedy, keď o danej vražde, resp. jej prípravy, vedel.  Viď napr.

Knowledge of the crime[edit]

To be convicted of an accessory charge, the accused must generally be proved to have had actual knowledge that a crime was going to be, or had been, committed. Furthermore, there must be proof that the accessory knew that his or her action, or inaction, was helping the criminals commit the crime, or evade detection, or escape. A person who unknowingly houses a person who has just committed a crime, for instance, may not be charged with an accessory offense because they did not have knowledge of the crime.

Podľa môjho názoru inkompetencia senátu v tomto rozsudku je až taká gargantuálna, že senát by mal byť postavený pred disciplinárnu komisiu a sudcovia rozhodujúci v danej kauze by mali byť preskúšaní zo znalosti trestného práva. Ale mali by byť preskúšaní takými osobami, ktorí právu naozaj rozumejú.

Možno potom, keď takíto sudcovia, ktorí napísali tento paškvil nebudú mať ďalej šance písať rozsudky, pretože nebudú ďalej môcť súdiť, snáď  bude môcť konečne aj Slovensko začať fungovať ako právny štát, kde vládne “the rule of law”.

5.

Moja analýza nie je a ani nemá byť komplexnou analýzou vydaného a zverejneného rozsudku. Poukázala som len na do očí bijúce nezmysly a moje pocity z takejto “práce” sudcov, z ktorej “práce” výsledkom je podľa môjho názoru totálna deštrukcia právneho štátu na Slovensku.