zorama

Často krát si myslím, že novinári musia byť čistí psychopati. Lebo …

Príklad 1. Masky a COVID-19 v Kanade.
Kanadská hlavná hygienička Theresa Tam tvrdila, že masky na tvár nepomôžu zabrániť šíreniu COVID-19. Podľa toho, čo napísali médiá, to táto hlavná hygienička Kanady 28. marca 2020 to odôvodňovala tým, že “väčšina ľudí aj tak nevie, ako ich správne používať” a tým, že “nie je dôvod aby masky používali zdraví ľudia”, čo 30. marca 2020 doplnila tým, že vraj “nie je dôvod, aby masky používali zdraví ľudia”.

Táto istá hlavná hygienička zmenila svoj názor 20. mája 2020 tak, že nosenie masiek dodá ďaľšiu vrstvu ochrany proti COVI-19. Médiá hlavného prúdu tento jej postoj obhajovali tým, že vraj veda okolo COVID-19 nám postupne odpovede na viaceré otázky, na ktoré sme doteraz odpoveď nemali.

13. apríla 2020 bol publikovaný článok o tom, prečo Kanada darovala ochranné prostriedky zo strategických zásob Číne v čase, keď rástla hrozba pandémie COVID-19. Údajne tieto ochranné prostriedky boli na pokraji použiteľnosti (“verge of expiry”).

V tlači sa objavili články o tom, že v niektorých zdravotných zariadeniach boli následne masky na prídel. Mimochodom, ako to dopadlo v opatrovateľských domoch a nielen v Kanade je všeobecne známe.

6. apríla 2020 vyšiel článok o tom, že Čína dodala Kanade milión masiek.

Následne sa objavili články o tom, že Kanada nakupovala ochranné prostriedky za premrštenú cenu; ale to sa vraj dialo po celom svete.

Keď si však dám dokopy všetky tieto fakty tak mi z toho vyjde len to, že nosenie masiek na začiatku pandémie neodporúčala hlavná hygienička v Kanade hlavne preto, lebo tých masiek jednoducho nebolo dosť, keďže strategické zásoby nechala vyviezť do Číny.

Príklad 2. Klimatizácia

Ja sa zo svojich detských čias a čias mojej mladosti pamätám na časy, keď klimatizácia bola v podstate len vo výpočtových strediskách. Keď bolo privilégium mať nejaký ten ventilátor. Ako ešte ani nie 15-ročné dieťa som chodievala v lete brigádovať do takéhoto výpočtového strediska a vždy som sa cítila úžasne, keď som sa tam mohla schladiť v miestnosti, kde bol počítač, ktorý vtedy zaberal obyčajne celú veľkú miestnosť na rozdiel od dneška. Pamätám sa, že už vtedy sa operátorky pracujúce pri ňom nekonečne sťažovali na chlad, boli tam poobliekané vo svetroch a ako mi hneď chceli podávať nejaké svetre aby som neprechladla. Ale mne tam bolo úžasne práve kvôli “chladu”, ktorý mal byť okolo 19 až 20 stupňov vtedy, čo je inak ideálna teplota ovzdušia pre človeka.

Inde ako vo výpočtových centrách som zachytila len, že klimatizáciu mali v jednom byte, kde žilo dieťa s astmou a tam ju mali, div sa svete, ako istú formu terapie namontovanú podobne ako “tu na západe” majú mnohí v oknách.

Časom, ako padla železná opona sa však klimatizácia začala používať aj na Slovensku aj v bežných budovách.

Zároveň sa začali všade v tlači objavovať články o údajnej škodlivosti klimatizácie.

Napríklad článok z Úradu verejného zdravotníctva, v ktorom sú popublikované obvyklé už riadne otrepané blbosti o údajnej škodlivosti klimatizácie. Vraj

Aby nám klimatizácia neškodila, ale naopak bola na osoh musí byť nastavená tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5 maximálne 7 stupňov Cezia.

Naozaj veľmi by ma zaujímalo, že prečo sa ten “aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím” počíta len v lete a nie v zime. Keď je vonku napríklad mínus 30 stupňov Celzia a niekto si to vo vnútri vykúri na plus takmer 30 stupnov Celzia. Vtedy už ten rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím neplatí? A vôbec, ako prišiel autor článku na to číslo 5 maximálne 7? Vycucal si to číslo z prsta?

Zaujímavé je, že keď som za svojich mladých čias pracovala v jednom výpočtovom stredisku, sedela som tam v jednej miestnosti s troma fajčiarmi (moji šéfovia a občas aj ich návštevy), ktorí celý čas fajčili. Až kým som im to ja, použijúc svoje lekárske potvrdenia, nezatrhla. Ako to fajčenie nemalo byť škodlivé. Viď aj cirkus, aký spravili v Čechách keď chceli zatrhnúť fajčenie v reštauráciách. Mimochodom, detto na Slovensku. Keď som bola posledne na Slovensku, pamätám sa na to, že sa nikde nedalo sadnúť, ako do žiadnej reštaurácie ale ani nikde inde, bez toho, aby si tam niekto prisadol a ihneď zapálil cigarettu. Samozrejme, to nemôže byť škodlivé, keďže fajčenie z druhej ruky je tak zdraviu prospešné.

Detto vzduch, ktorý človek dýcha napríklad v Bratislave ale aj inde na Slovensku. A potom, že všetcia kašlú a sú “nachladení”. Vraj z klimatizácie, že? Lebo v novinách napísali, že to klíma škodí zdraviu. Nie fajčenie. Nie ten vzduch, ktorý sa nedá dýchať. A v niektorých miestach tá vlhčina vo vzduchu je taká zdravá. Lebo tie všetky patogény sa šíria tam, kde nie je žiadna vlhčina a nie naopak, že?

Alebo daľšia perla z daného článku. Vraj,

Pri dlhodobejšom používaní klimatizácie máme príznaky, ako keď na nás ide choroba, teda pociťujeme únavu, malátnosť.

Neviem, možno autor daného článku nikdy nepočul slovo siesta. Ale určite si nepozrel “The Adventure of the Egyptian Tomb” v hlavnej úlohe Hercule Poirot. Alebo ak, tak sa určite nezamyslel nad tým, že prečo si Captain Hastings chcel poobede oddýchnuť tak ako miestny obyvatelia, teda formou “siesty”. Lebo v tom teple sa vôbec necítil unavený rovnako ako miestny obyvatelia v Egypte.

Ďalej, vraj

Ľudia, ktorí pracujú v klimatizovaných budovách, trpia 2,5 –krát častejšie chorobami respiračného traktu v porovnaní s tými, ktorí sa zdržiavajú v prirodzene vetraných budovách.

Samozrejme, k článku nie je žiaden odkaz na danú štúdiu. Takže ja si myslím, že to bude najskôr tak, že si to autor celé vycucal z prsta. Lebo z mojich skúseností, je to tak, že každý v mojom okolí, ktorý trpel na nejakú respiračnú chorobu, sa cítil omoho lepšie v klimatizovanej miestnosti. A nielen to, ale sa aj omnoho lepšie vyspal.

***

Problém s publikovaním podobných článkov mám ten, že niektoré osoby, ktoré nedokážu kriticky myslieť a ktorých vedomosti z biológie sú nie na veľmi vysokej úrovni, tieto blbosti zožerú doslova aj s navijákom. A potom so svojimi pocitmi sekírujú ostatných, ktorí musia ich halucinácie o údajnej škodlivosti klimatizácie znášať.

Napríklad, skúste dosiahnuť aby semiačka vzklíčili v suchej zemi, bez vody. Teda bez vlhčiny.

To isté platí aj pre mikroorganizmy. Aby sa množili, potrebujú vodu, resp. vlhčinu. Kde sa robia plesne? V suchých miestnostiach? Alebo vo vlhkých miestnostiach? Viem, pre niektorých novinárov je to ťažké pochopiť, ale je to tak.

Klimatizácia odsaje z miestnosti prebytočnú vlhčinu. Teda, čo je pre človeka škodlivé alebo prospešné pre jeho zdravie? Odpoveď nechávam na čitateľa.

V ostatnom, môj názor je ten, že keďže si na Slovensku spočiatku klimatizáciu mohlo dovoliť len veľmi málo ľudí, tak médiá vypisovali články o škodlivosti klimatizácie. Čo na tom, že presný opak je pravdou, že? Hlavne, že sprostá propaganda obťažujúca ľudí šliape na plné obrátky a vyvoláva nezmyselné a neopodstatnené konflikty vďaka popublikovaným blbostiam.

Tieto blbosti spublikované Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky totiž následne nekriticky prepublikovalo niekoľko slovenských médií hlavného prúdu.

***

Klimatizácia je ďalšou veľkou hrozbou pre svet (https://dennikn.sk/1522110/klimatizacia-je-dalsou-velkou-hrozbou-pre-svet/)

Ďaľší z chorých propagandistických článkov.
Ja sa pamätám, že keď som bola ešte male dieťa, tak 5 či 7 rokov, bola som na prázdninách u babky na dedine, kde žila v starom dome postavenom z nepálenej hliny. Múry boli hrubé tak najmenej pol metra. A chodievala som sa schladiť do vnútra domu, kde bolo vtedy príjemne chladno. Prečo? Pretože ten dom bol postavený tak, že sa ani v lete neprehrieval. Takže ono to je nie o škodlivosti klimatizácie ale o škodlivosti dnešnej architektúry, keď sa stavia tak, že v zime ide človek v dome zmrznúť a v lete sa udusiť. Ale to je na inú tému a rozhodne nie na tú, na ktorú ho propagandisticky napísal Denník N.

***

Podobných nezmyselných článkov o údajnej “škodlivosti klimatizácie” (hoci presný opak je pravdou) by som našla veľa. Ale nie je cieľom tohoto blogu ich všetky tuná uvádzať.

Viď aj: Moje skúsenosti s ovzduším v Bratislave