zorama

Čo som sa dozvedela je, že mnohí ľudia volia podľa toho, čo sa dozvedia z volebných prieskumov v dennej tlači. Alebo následne, ak ten, koho by inak volili, nemá podľa prieskumov šancu vyhrať, tak nejdú voliť vôbec. Toto som sa doslova dozvedela z rozhovorov (napr. cez SKYPE).

***

V niektorých krajinách zverejňovanie prieskumov nemusí byť až také toxické, ako je to na Slovensku. Opíšem, ako som volila ja tu v Kanade v posledných voľbách do federálneho parlamentu. Áno, prieskumy tu boli zverejňované do posledných dní. Ani som si nie istá, či tu nejaké moratórium na prieskumy je alebo nie je. Lenže v Kanade je, čo sa týka parlamentných volieb, 338 volebných okrskov; na Slovensku je jeden volebný okrsok. Áno, kto chce, nájde si rôzne prieskumy na Internete, ktoré sa týkajú volebného okrsku, v ktorom volí ona/on ale takýto prieskum človeka neovalí na titulnej strane v dennej tlači.

Podobne, v mestkých voľbách sme tu delení na rôzne okrsky a človek z jedného volebného okrsku nemôže voliť v inom okrsku. Dokonca v tunajších končinách platí, že voliť musí každý vo svojom volebnom obvode a volebné preukazy sa až na presne stanovené naozaj výnimky vôbec nepoužívajú.

Čo sa týka volebných prieskumov, ja som napríklad dostávala takéto telefonáty s dotazmi, že koho by som volila. (Týkalo sa to volieb do územnej samosprávy a to aj spred 4 rokmi a následné voľby tiež.) Takýchto telefonátov som mala viacej aj v tom istom volebnom období. Potom, po nejakom čase som zistila (úplne náhodne), že moje telefónne číslo z mne neznámych dôvodov mala daná agentúra priradené k vedľajšiemu volebnému okrsku. Proste aj takáto chyba sa stane a teda aj z takýchto dôvodov prieskumy sú nie celkom bezchybné.

***

AKO SOM SA ROZHODOVALA JA O TOM, KOMU DAŤ HLAS

V Kanade si každý kandidát na poslanca do parlamentu robí lokálnu kampaň aj sám, vo svojom okrsku. V našom volebnom okrsku kandidovali v posledných voľbách 6 kandidáti. Jeden za liberálnu stranu, jedna kandidátka za konzervatívnu stranu, jeden za NDP, jedna za stranu zelených, jeden za (v preklade) stranu ľudu, a jeden za stranu na ochranu zvierat.

O tom, komu dám hlas ja, som sa zamyslela prvý krát, keď som v lokálnych novinách, ktoré mi proti mojej vôli zadarmo hádžu pred dvere, uvidela inzerát kandidátky za konzervatívcov.

Kandidátkou bola bývalá veteránka, vojačka, ktorá stratila jednu nohu. Celá reklama na mňa pôsobila tak, že jej mám dať hlas pre jej zásluhy v boji, keďže pri tom prišla o svoju nohu. Na mňa však v takejto veci niečo takéto nezapôsobí. Nesúhlasím s tým, aby by mi ako žene boli dávané za vzor ženy vojačky. Ja vidím poslanie ženy v tom, aby boli matky. Teda pokiaľ môžu nimi byť. Ale túto kandidátku na poslanca som si skontrolovala ďalej.

Z tlače som sa dozvedela, že daná kandidátka na poslanca nestratila nohu v boji ale v automobilovej nehode v Kanade. Podľa mediálnych informácií to malo byť tak, že v jedno ráno, keď bola poľadovica, viezla svoje dieťa v útlom veku k rodičom, pretože to tak mala urobiť na základe nejakého rodičovského plánu schváleného kanadskou armádou. Keď viezla takto dieťa v to ráno k rodičom, nejako zišla zo zľadovatelej vozovky, a následne vyšla na túto zľadovatelú vozovku hľadať pomoc. Nejaké auto do nej narazilo, ona prišla o nohu a jej dieťa to neprežilo.

A ja som sa v duchu pýtala.(Vychádzam z informácií, ktoré som našla v dennej tlači hlavného prúdu.) Prečo si zvolila povolanie vojačky? Prečo sa s tou umelou nohou producírovala v sukni tak, aby každý videl tú jej umelú nohu? Prečo sa rozhodla odviezť svoje dieťa k rodičom v dané ráno napriek tomu, že bola vonku poľadovica? Bolo to, čo nariadi kanadská armáda až také dôležité aby riskovala život svojho dieťaťa v útlom veku? Vôbec, prečo namiesto toho, aby bola vojačka radšej nezostala s dieťaťom doma ako matka? A keď už zišla s autom mimo vozovku, prečo si mobilom nezavolala pomoc a nezostala sedieť v aute ale vyšla aj s dieťaťom na rukách na zľadovatelú vozovku?

Proste mi to vyšlo tak, že táto osoba urobila spústu zlých rozhodnutí vo svojom živote. A keď urobila pre seba takéto, podľa môjho názoru, zlé životné rozhodnutia, ako bude hlasovať v parlamente? Proste z každého uhla sa mne táto kandidátka nepáčila a tak som si povedala, že ak chcú konzervatívci aby som im dala hlas, tak musia v prvom rade postaviť správnych kandidátov. A to sa ešte predtým, ako im dám hlas pozriem, aký majú zverejnený program, čo som tieto voľby vôbec ani nepozerala, pretože som to považovala za daných okolností za bezpredmetné.

***

Čo sa týkalo kandidáta za liberálov, tak o tomto som vedela, že vyhrá. Ale mne sa aktivity liberálov v dnešnej dobe nepáčia, a nesúhlasím s nimi, tak tohoto kandidáta som tiež nezvažovala. (Hoci, keď by kandidoval za inú stranu, tak by som mu možno aj dala hlas, inak povedané, tohoto kandidáta by som inak aj akceptovala.)

Potom tu bol kandidát za NDP, tiež by som ho aj akceptovala, ale keďže líder danej strany chodí v turbane a ani kvôli svojej verejnej funkcii ho nezloží, tak jednoducho neprichádza do úvahy, aby som im ja dala hlas. Proste ja si myslím, že náboženské prejavy patria do súkromia a nie do verejnej sféry.

Potom sme tu mali stranu zelených. A keďže sa oháňali Grétou, tak som ďalej nezvažovala, že by som im dala hlas. Môj hlas nikdy nedám totiž strane, ktorá si dáva ako predvoj hlas dieťaťa a nie dospelého a zrelého človeka.

Ďalej tu bola strana ľudu (People’s Party of Canada). Lenže o tomto kandidátovi som sa dozvedela iba toľko, že fandí niektorému klubu, už som zabudla, či to mal byť Maple Leafs alebo Blue Jays, ale to je úplne jedno, pretože aby som niekomu dala hlas, chcela by som niečo o ňom aj vedieť.

A nakoniec tu zvýšila strana ochrancov zvierat. Pozrela som si to, čo o sebe zreklamoval ich kandidát v tomto okrsku ako aj program danej strany. Nemôžem povedať, že by som sa s ich programom na 100% stotožňovala, ale keďže si myslím, že by bolo načase skoncovať so zabíjaním zvierat či už pre lekárske pokusy na nich, či už pre stravu, či už pre ich kožušinu, či už pre ich používanie na nehumánne testovanie rôznej kozmetiky a chémie, rozhodla som sa im dať môj hlas a to bez ohľadu na to, či mali alebo nemali šancu vyhrať v našom okrsku. Naopak, vedela som, že nevyhrajú a že hlasov budú mať málo.

ALE, keďže dnes už existuje technológia na výrobu mäsa bez zabíjania, tak si myslím, že by bolo treba túto technológiu zdokonaliť a začať používať namiesto jatiek.

Pre porovnanie. Keď existovala len teoretická možnosť vyrobiť jadrovú zbraň, tak sa vytvoril tzv. ‘Manhattan project’ do ktorého tiekli obrovské peniaze a do ktorého boli naverbovaní “vedci” v podstate z celého sveta. Následne bola jadrová zbraň aj vyvinutá a aj použitá.

Keď teraz, v podstate už existuje technológia na výrobu mäsa, prečo nie je možné vytvoriť ekvivalentný projekt, naliať do neho toľko finančných prosriedkov, koľko je potrebných a zverbovať vedcov z celého zveta, aby sa dala táto technológia implementovať do praxe a následne prestať zabíjať zvieratá pre mäso? Prestať zabíjať práve narodené teliatka? Dať šancu každému živému tvoru šancu žiť v jeho prirodzenom prostredí?

Mimochodom, v konečnom dôsledku by to vyriešilo aj globálnu krízu otepľovania planéty.

***

Takto som sa rozhodovala ja. Teda kvalita kandidáta a program danej strany. Ale viem, že ľudia sa takto nerozhodujú. Len málokto si prečíta program strany, za ktorú hlasuje a len málokto sa zamyslí nad morálnymi a ďaľšími kvalitami kandidáta, ktorému dáva svoj hlas.

***

Môj názor je taký, že voliči majú dať hlas strane, ktorá presadzuje program im blízky a ktorá ma nasadených na kandidátskej listine kvalitných kandidátov. Teda pokiaľ médiá prinesú informácie o tých, ktorí na danej kandidátskej listine kandidujú za poslancov NR SR, resp. pokiaľ voliči majú dostatok informácií z iných platforiem (webstránky danej politickej strany a podobne), tak ich právo na informácie nie je afektované. Voľby majú totiž byť nie hra na spôsob 6/49, keď človek chce uhádnuť víťaza, resp. čísla, ktoré budú vylosované, ale voľby majú byť o selekcii toho, čo chcem ja ako volič.

Aby ľudia mohli naozaj slobodne zrealizovať svoje volebné právo keď budú naozaj voliť tých, ktorých si vybrali, tak je potrebné im prestať vnucovať tzv. volebné prieskumy, resp. je potrebné ich prestať manipulovať tým, čo “zistí” vraj nejaká agentúra. Voľby totiž nemajú byť o tom, čo si myslia prieskumné agentúty, (ktoré tiež nemusia byť čestné), ale voľby majú byť o tom, čo chcú voliči. A tí majú právo na voľby v neutrálnom prostredí nezaťaženom názormi prieskumných agentúr snažiacich sa hypnotizovať ich svojou voľbou.