zorama

Mávala som štyri mačky, ale už mám ‘len’ tri. Vždy ma fascinuje, ako dokážu tieto nemé tvory komunikovať jednak svoje potreby, jednak svoje city ako lásku tak aj svoju nelásku.

🐈

V tieto dni máme doma ‘tichú domácnosť’. Ani jedno jediné mňau.
To preto, lebo Ludwig, náš čierny kocúr, bol v pondelok u veterinárky. Bolo mu potrebné vytrhnúť  5 zubov. Podotýkam, že v celkovej anestézii, takže bolesť nemohol cítiť.

Odkedy som ho doniesla domov od veterináky, máme doma ticho. Nielen, že Ludwig je ticho, ale ani ďaľsie dve mačky ani nemňauknú.

Po troch dňoch Ludwig usúdil, že tichá domácnosť je príliš malý spôsob, ako ma za túto zradu – výlet k veterinárke, kde strávil celý deň – potrestať. A tak pridal ďaľší trest. Použil podlahu po našom dome ako toaletný papier; a urobil to takto na dvoch poschodiach. A ešte k tomu rozhádzal podstieľku pár metrov dookola. A tak som dnešné ráno trávila čistením a dezinfikovaním takto vylepšenej podlahy.

 Mám veľký problém uveriť, že tento jeho počin nesúvisí s návštevou u veterinárky a s tým, že tých 5 zubov, ktoré bolo treba vytrhnúť, už nemá. Plus dávam mu dva krát denne antibiotiká, ako predpísala veterinárka. Nuž, ale vysvetli mačke, čo je pre ňu dobré.

🐾🐾🐾🐾

Mucko je ďaľší takýto komunikátor.

Navyše, keď mal len pár mesiacov, po tom, ako dostal mikročip (lebo sa mu podarilo vybehnúť nepozorovane von ), zavolala poisťovňa a presvedčili ma, že mám Mucka poistiť.

Až na to, že po 12 mesiacoch bola táto poistka v plnej sile. A vtedy sa podarilo zistiť, že Mucko bol na tom veľmi zle. Okrem iného potreboval transfúziu krve a všetko možné. Poisťovňa musela zacvakať, a už nikdy viacej mi nezatelefonovali, že by chceli nejakú moju mačku poisťovať. Nielen, že som sa dostala na nejakú čiernu listinu u danej poisťovne (čo je mi inak úplne jedno), ale aj u Mucka. Prvá fáza bola len tá, že na mňa zanevrel. Proste bola som to ja, kto mu dával lieky. Kto ho kúpal. A všetko.

Jeden z tých liekov bol Prednison, ktorý Mucko užíval dlhé roky. Až kým pani veterinárka zistila, že Mucko mal aj cukrovku. Nielen, že bolo potrebné vysadiť Prednison, ale podávať aj inzulín. (Lebo dlhodobé užívanie takéhoto lieku môže spôsobiť cukrovku, ako som sa dozvedela.) A keďže ten cukor sa pohyboval v rozmedzí od 3.3 (hypoglykémia) po 27.6 (hyperglykémia, keď bolo treba podať inzulín, aspoň v tomto prípade), tak mu bolo treba dva krát denne merať hladinu cukru v krvi. A to sa robí pichnutím do uška. Podľa toho, aká bola hladina cukru v krvi sa pichal/nepichal aj inzulín. A toto trvalo tri mesiace. Po troch mesiacoch po vysadení Prednisonu sme cukrovku zdolali. (Bol to veľmi špeciálny prípad cukrovky, dôsledok dlhodobého užívania Prednisonu.)

Že toto pichanie do uška nebolo príjemné som zistila jedno ráno, keď som si obúvala svoje sandále, neskôr to boli moje kroksy (keď som sandále vyhodila). Stúpila som do … proste mi do nich Mucko nacikal. Nevedela som zo začiatku, ktorá mačka to robila, ale neskôr bol pri tejto jeho “aktivite” videný.

A dal si záležať aby vždy trafil do toho, čo som si obúvala ja.

Po čase, keď sa Muckov cukor v krvi ustálil na normánych hodnotách, nebolo treba ďalej ani pichať inzulín, ani kontrolovať cukor v krvi. A krátko po tomto čase Mucko prestal cikať do mojich topánok. Veterinárka v tejto dobe Mucka pravidelne kontrolovala.

Nuž, ťažko mi uveriť, že tieto dve veci – pichanie do uška a inzulínu a cikanie do mojej obuvy – spolu nesúviseli.

🐾🐾🐾🐾

Najlepší komunikátor bol Snowy (RIP). Jeden večer moja dcéra zatvorila dvere do izby, kde mal Snowy svoje mačacie cukríky. A ja som mala v tú noc taký sen. Že vraj mačací závod bol zatvorený a nedávajú kuracinku. A on, v mojom sne to bola nejaká neurčitá postava, nemá teraz svoju kuracinku. A táto sťažnosť sa opakovala. A na vine som mala byť akosi ja. Až som vo sne začala rozmýšľať, že prečo to má byť problém, tá kuracina. Ako som otvorila moje oči,  stretli sa s očami Snowyho, ktorý sa trocha zháčil, lebo si uvedomil, že som ho prichytila, ako mi vrieskal rovno do môjho ucha.

Následne som urobila veľkú chybu a dala som mu tú jeho “kuracinku”.

A tak som sa naučila. Lebo od tejto chvíle ma Snowy pravidelne, každú noc, zobudil vždy, keď chcel svoju “kuracinku”. Ale napriek tomuto by som ho najradšej mala naspäť, čo žiaľ už nie je možné.

Často krát som rozmýšľala o tom, či toto, keď sa to, čo mi Snowy mňaukal do ucha keď som spala, premietlo do sna, nebola istá forma telepatie.

🐾🐾🐾🐾

Tiny

A potom máme ešte jednu komunikátorku. Tiny. V preklade to znamená niečo ako ‚Mrňa’.

To bolo tak, že v jedno sobotné ráno v októbri 2011 mi niekto zazvonil pri dverách. To boli moji bývalí susedia, ktorých som ani nepoznala. V ten deň sa sťahovali a pred  ich domom stál veľký nákladiak.

Otvorila som dvere a opýtali sa ma, “Je toto vaše mača?” Vlastne ani neviem, či to mala byť otázka alebo oznamovacia veta.

Hovorím nie. V tej dobe som mala dvoch bielych vykastrovaných kocúrov, Snowyho a Mucka. A ďaľšiu mačku som naozaj nechcela. Lenže tí susedia vyzerali úplne bezmocní. To mača našiel, kým oni nakladali nákladiak, ich asi 7 ročný syn pod kríkmi pred ich domom. Proste mača nariekalo, asi mačka prenášala mladé a toto jedno zostalo príliš blízko k tomu nákladiaku a bála sa preňho prísť, keďže zvyšné mala už niekde prenesené.

Toto mača bolo ferálne mačiatko. Malo iba pár dní. 4 možno 5. Toto mačiatko, ktoré sme pomenovali Tiny, bolo treba nielen kŕmiť z fľašky ale ju aj vatičkou stimulovať, aby cikala, kakala. Pričom vždy vydávala ten istý zvuk. Pre mňa to bolo obyčajné mňaukanie, ktorému som nerozumela.

Tiny podrástla a už sme ju začali brávať s nami do obývačky. (Predtým sme ju držali oddelene, aby jej kocúri neublížili.)  Odrazu Tiny začala takto zúfalo mňaukať, ale keďže som tomu nerozumela, tak po nejakej chvíli sme mali v obývačke smrádok. V tej chvíli som si uvedomila, čo Tiny mňaukala, ale holt, mačacej reči naozaj nerozumiem.

Ale niekto rozumel. Snowy(RIP). V ten deň podišiel k Tiny, oňuchal a ihneď ju pekne olízal. Od tejto chvíle sa o Tiny staral on.  A Tiny okamžite  vedela, čo je mačací záchodík. Nemali sme ani jednu takúto ďaľšiu nehodu.  Musím uznať, že keď by som ja mala Tiny vysvetliť, že čo je mačací záchodík, tak by to nevedela dodnes.