zorama

Keď sledujem tragédiu dnešnej vojny na Ukrajine, tak som si spomenula na knižku ‘Lev nie je kráľom zvierat’ od Josefa Vágnera a Nadi Schneiderovej. Konkrétne na príhodu, keď mu kmeň Borano vypovedal vojnu, v ktorej neviem o čo presne išlo. Ale dodnes si spomínam na tú scénku, ktorú opísal v knihe takto, na strane 67 citovanej knižky:

– Tvoji ľudia sú smelí! – zvolal som zápalisto.
– Pokračuj! – zvolal náčelník takisto nadšene.
– Tvoji ľudia sú odvážni!
– Pokračuj!
– Tvoji ľudia sú múdri!
– Pokračuj!
– Tvoji ľudia sú silní!
– Pokračuj!
Cítil som sa ako vyvolávač na dražbe – ustavične som zvyšoval hlas a náčelník bol spokojný.
– Tvoji ľudia sú ostrovtipní!
– Pokračuj!

Mal som v zásobe ešte niekoľko prívlastkov, ale už som sa vopred obával, čo bude, keď ich vyčerpám. Lenže náčelník nebol taký hlúpy a náhodou mu to celkom dobre myslelo. Keď som vyhodil poslednú kartu a moja óda na kmeň Borano sa náhle pretrhla, náčelník okamžite zasiahol.

Hovoril si pravdu, hovoril si dobre, – zvolal náčelník a potom ticho dodal: – Len si to mal hovoriť hlasnejšie.

Konečne som pochopil. Za mojím chrbtom sa zišlo zhromaždenie, domorodci sa vedia neuveriteľne ticho pohybovať. Náčelník mal teda poňatia o tom, čo je diplomacia. Bolo to pre mňa príjemné prekvapenie a postupne mi to zľahčovalo úlohu.

– Čo chceš, aby moji ľudia pre teba urobili? – spýtal sa.