zorama

Musím sa priznať, že Radičová v dnešnom podcaste na Aktualitách ‘Ráno nahlas’ dokázala znechutiť aj takú fanúšičku podcastov ako som ja. Proste jej prejav bol, ako obyčajne boli jej prejavy, ktoré som počula, ten z kategórie tých najhorších; dlho som totiž niečo až také blbé nepočula. Iba moja intelektuálna zvedavosť mi nedala vypnúť tento podcast. Proste len preto, lebo som chcela vedieť, že akú manipulatívnu blbosť zo seba ešte dostane do éteru.

Nesklamala ma. Väčšina jej prejavu boli ničím iným len prázdnymi slovnými floskulami. Zvyšok boli slovné ódy typu “look at me”, teda že sa stretla s tým a oným a podobne. Nezabudla poukázať na to, že napríklad vraj Fico oslovuje svojich voličov. (A koho asi má oslovovať?) A má vraj stabilizovanú voličskú základňu. Vraj sa Blahová spája so sociálnymi témami. (Ja som si všimla presný opak. Navyše v inej časti kritizuje za sociálnu politiku, napr. zvyšovanie dôchodkov, Fica.) Vraj Matovič sa spája s odhaľovaním korupčných škandálov. (Ja som si myslela, že na toto máme políciu, špeciálneho prokurátora a špecializovaný súd, …) Vraj kde je téma regionálnych rozdielov. (Kde? Veď sa o nich v podstate nesmie dnes písať ani hovoriť lebo politická korektnosť; a o tom, že táto politická korektnosť bráni reálnej diskusii o reálnych problémoch Radičová samozrejme nepovedala ani mäkké f.)

A potom ešte strašila Orbánovským typom demokracie. Na to sa môj manžel opýtal trefnú otázku, “To je prosím pekne aký?” To presne je aj moja otázka. Lebo v tom množstve informácií, ktoré sa na nás akosi vraj valí som takúto definíciu, resp. vysvetlenie toho, čo má byť ten (odstrašujúci) Orbánovský typ demokracie nenašla.

Vraj ako sa mohlo stať, že Kočner vyrástol až do takýchto rozmerov? Ja by som sa opýtala inak. Ako je možné, že Kočner dostal za kauzu Technopol milosť? Ja si myslím, že by to asi vyzeralo inak, keby ju nebol býval dostal, a bol by vtedy potrestaný, tak ako mal byť v zmysle zákona. (Aktualizované: Z retrospektu by sa dalo povedať, že by tým, keby ho boli bývali namiesto omilostenia potrestali už vtedy, urobili službu aj samotnému Kočnerovi.)

Rada by som však odlúpla aj túto vrstvu pri hľadaní vinníka dnešných pomerov v spoločnosti keď hovoríme o ukradnutom štáte. Prepustenie vyše 23 tisíc zločincov na nový rok v 1990 v takzvanej veľkej Havlovej amnestii. Vraj pokleslá komunistická justícia krátila ich práva. To bol začiatok. Ja si myslím, že tých fatálnych zlyhaní Havla bolo však viacej. Ja tvrdím, že érou Havla sa začalo obdobie akceptácie kriminálneho správania sa v spoločnosti a dnes žneme úrodu. A to najhoršie, čo môžeme urobiť je strašiť tým, že by tu niekto chcel vraj vládnuť tvrdou rukou. Ja však to, čím straší napríklad aj Radičová, považujem za vládnutie zdravým sedliackym rozumom. A to vládnutie začína tým, že nebudeme ospravedlňovať zjavné zločiny tak, ako to urobili napr. Havel a neskôr Kováč. Výsledkom čoho tu máme mafiu v štátnej správe a všade aj oligarchov, ktorí ovplyvňujú politiku a v nemalej miere dokonca aj volebné procesy.