zorama

Rozsudok, ktorý dnes, 3. septembra 2020 vyniesol Špecializovaný trestný súd v Pezinku znamená pre mňa len toľko, že o spravodlivosti sa na Slovensku nerozhoduje podľa práva a zákona ale, že o spravodlivosti sa rozhoduje na Slovensku niekde inde a inak.

***

Priamym svedkom takéhoto rozhodovania som bola aj ja, keď v reštitučnej kauze mojej nebohej svokry sa nám lokálny mafiáni smiali rovno do tvárí, že ak by hocijaký znalec rozhodol inak ako bolo v znaleckom posudku, ktorý vypracoval ich človek, tak taký znalec nebude viacej znalcom, že vraj to oni vybavia. (Pričom ten znalecký posudok si vtedy ani súd ani ministerstvo ani nedali námahu doručiť reštituentke, o ktorej majetku sa jednalo; samozrejme preto, lebo polovičku majetku v ňom “znalec” neocenil, lebo vraj ten majetok podľa znalca, nie sudcu, ktorý mal len oceňovať majetok, nespadal do reštitúcie. Dokonca ministerstvo zašlo až tak ďaleko, že si nikdy nedalo ani len námahu doručiť reštituentke rozhodnutie vo veci, ktoré urobilo. Veď na Slovensku je to tak. A dodnes sa s tým na Slovensku súdy vo viacerých inštanciách nedokázali vysporiadať. Veď na Slovensku je to tak.)

***

Monika Tódová vraj zverejnila, že ako hlasoval v tejto dnešnej kauze v Pezinku senát. Následne o tom, ako hlasoval senát som sa dočítala v Infovojne.sk. (Keďže v inej tlači som sa to už ja nedočítala.)

Ja si myslím, že verejnosť má v takomto prípade zlyhania spravodlivosti právo vedieť, ako hlasoval senát. Pretože v tomto prípade presne toto hovorí o stave súdnictva na Slovensku. Ja si totiž myslím, že o spravodlivosti v tejto veci sa rozhodovalo niekde úplne inde ako v súdnej sieni. Presne tak, ako keď sa nám do tvári rehotali vtedy lokálny mafiáni. (A vlastne sa rehocú dodnes a keďže na Slovensku je to tak, tak asi budú sa rehotať naveky vekov.)

Ja to totiž čítam presne tak, že aj v tejto veci prejednanej dnes na Špecializovanom súde v Pezinku sa rozhodovalo niekde úplne inde. Že sa verdikt vybavoval niekde úplne inde a na úplne inej úrovni. Hlavne úplne inak ako sa to robí tam, kde funguje právny štát tak, ako má. V každom prípade, s takým verdiktom nemá žiadna spravodlivosť ani právo absolútne nič spoločné.

***

Slovensko som nikdy nepovažovala za štát, v ktorom platia právne princípy a zákon. Je to štát, kde sa miestami chodí na úrady s bonbonierou a podobne. Kde úradník je nie na to aby slúžil občanom, ale naopak, kde občan musí často krát chodiť aj po špičkách okolo úradníkov, aby dosiahol to, na čo má jednoducho právo.  Odkiaľ keď príde žiť starý človek do normálnej krajiny, a ide na operáciu do nemocnice, tak si tajne odnesie bankovky v obálke a strká ich lekárom do vrecák, lebo po toľkých rokoch prežitých na Slovensku už nedokáže ani pochopiť, že sa to tak v normálnej krajine nerobí; že tu sa lekárom obálky do vrecák nestrkajú. Takéto spôsoby sú evidentne stále na Slovensku bežné a evidentne žiadna existencia nejakého špecializovaného trestného súdu takéto patologické maniere na Slovensku, roznesené ako rakovina v najvyššom štádiu, ich neodstráni.

***

Čo je najhoršie, že ľudia ako ja už dávno prestali veriť v to, že Slovensko bude ešte niekedy krajinou, do ktorej bude môcť spravodlivosť vstúpiť a normálne tam existovať namiesto každodennej zločinnosti hlboko tam zakorenenej a dokonca aj pod ochranou tých na najvyšších postoch.