zorama

Denník 24hodín indikoval, podľa môjho názoru, nepravdivú informáciu, že, citujem:

Dôvera Slovákov v justíciu sa výrazne zhoršila po tom, ako bola počas vyšetrovania vraždy novinára Kuciaka zaistená komunikácia Mariana K. Z nej vyplynulo možné páchanie závažnej trestnej činnosti, pričom sa prípady týkajú aj viacerých sudcov a sudkýň.

Rada by som uviedla túto nepravdivú infomáciu na pravú mieru. Vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka nemá s dôverou Slovákov v justíciu absolútne nič spoločné. Dôvera Slovákov v justíciu bola vždy na bode mrazu. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že sudcovia brali úplatky už v roku 1994 a dokonca aj predtým. (Viem o jednom prípade, v ktorom sudca jedného krajského súdu zobral v 1994 úplatok 200 tisíc vtedy; nikoho z administrácie spravodlivosti na Slovensku to vtedy nezaujímalo; viem aj o inom prípade v podstatne dávnejšej dobe, tiež sa vybavovalo úplatkom. A mnohí by vedeli povedať viacej, len to nikoho nezaujíma a nikdy nezaujímalo, veď o takýchto veciach sa predsa nahlas nerozpráva.) Proste na Slovensku je to tak, že sudcovia tam brali úplatky vždy a za každého režimu. Netvrdím, že absolútne všetcia tak robili. Možno sú aj nejaké výnimky. Čo tvrdím je, že Slovensko má históriu krajiny, v ktorej sudcovia vždy brali úplatky. A samozrejme nielen oni. Na Slovensku je to proste tak.

***

Spomenula som si na niečo čo sa pred rokmi na Slovensku stalo. Ak sa správne pamätám, v jednom meste na Slovensku zariadili nejakú klietku, do ktorej ľudia mohli strčiť a nechať tam psa, ktorého už nechceli. Ľudia túto klietku za noc do prasknutia naplnili psami.

Mňa by v tejto súvislosti zaujímalo, že aký by bol výsledok, keby zriadili nejakú anonymnú linku, kde by ľudia mohli úplne anonymne nechať odkaz, koľko ktorý sudca kedy zobral za ktorú kauzu úplatok, či inú vec hodnú zreteľa? Síce trošku technický problém dnes je, že tú anonymitu nie je také jednoduché celkom zabezpečiť, ale keď by bola vôľa, aj to by sa dalo. Omnoho väčší problém dnes je, že aj tie legitímne získané dôkazy dokazujúce korupciu veľkého rozsahu súd kľudne a bez výčitiek zametie pod koberec, viď napr. kauza Gorila. Čo samozrejme napríklad aj mňa utvrdí len a len o tom, ako spravodlivo a nestranne a nekoruptne slovenské súdy rozhodujú.

***

Preto som zhrozená z vyhlásenia Praženkovej, citujem

Medzi najväčšie výzvy pre súdnu radu bude patriť obnova dôvery verejnosti v súdnictvo aspoň na takú úroveň, na ktorej sme boli pred vypuknutím kauzy Threema, a následne aj prijatie opatrení na jej posilnenie a zvyšovanie.

To ako vážne? Len na takú úroveň, na ktorej ste boli pred vypuknutím kauzy Threema? Teda na takú úroveň, kde sa o spravodlivosť licituje výškou úplatku sudcovi ako na aukcii?

Ak predsedníčka súdnej rady o tejto situácii nevie a nikdy nepočula, tak by sa mala vzdať postu predsedníčky súdnej rady, lebo túto funkciu by nemala zastávať osoba, ktorá žije v ťažkej delúzii, že na Slovensku bol niekedy v minulosti právny štát, v ktorom sudcovia nikdy nebrali úplatky a správali sa všetcia tak, ako sa na slušného sudcu patrí a sluší.

Od predsedníčky súdnej rady by som očakávala úplne iné vyhlásenie. Také, že u žiadneho sudcu ani zamestnanca súdu (napr. vyššieho súdneho úradníka) absolútne nikdy nebude tolerovať korupciu. Že nebude tolerovať žiaden náznak korupcie či nespravodlivého súdneho rozhodnutia, takého, ktoré odporuje zákonom či už Slovenskej republiky, alebo dohovoru o ľudských právach, ktorým je Slovenská republika viazaná. Že žiadnemu sudcovi ani sudkyni nebude tolerovať neprofesionálne správanie sa.

Lebo obnoviť súdnictvo aspoň “na takú úroveň, na ktorej sme boli pred vypuknutím kauzy Threema” znamená zotrvávať v marazme, kde sa na súde nedá dosiahnuť spravodlivosť, kde sa spravodlivosť rieši inak, nie tak, aby by sa mala riešiť v právnom štáte, kde súd rozhoduje podľa zákonov a dokázaných faktov, a kde si pospolitý ľud nerozpráva medzi sebou, že na súdy sa chodí klamať, ako som to mnoho krát počula ja povedať medzi tzv. pospolitým ľudom. Resp. ešte v horšom prípade, kde súdy rozhodujú podľa toho, koľko ľudí napochoduje kedy na námestia, či pred súd, ktorý v nejakej kauze rozhoduje. Mimochodom, nielen medzi pospolitým ľudom ale aj medzi niektorými advokátmi sa nájdu aj takí, ktorí svoje povolanie chápu ako povolanie posla, ktorý len posúva úplatok sudcovi aby ten správne rozhodol, resp. aby rozhodol podľa želania jeho klienta.

********************

Aktualizované 8-jan-2020 14:25 (Spozabukakuk 14:02 v diskusii): Nie je pravda, že súdy nemali nič s Gorilou. Ústavný súd napríklad vraj urobil rozhodnutie, že nahrávky vraj boli získané nelegálne, lebo vraj krajský sudca nedostatočne odôvodnil povolenie na nasadenie technických prostriedkov kde sa Haščák stretával s tými ďaľšími v tom byte na Vazovovej. Nikto ma nepresvedčí, že ÚS SR urobil zákonné rozhodnutie a že za tým nebola žiadna korupcia. Takýmito “rozhodnutiami” ako v tomto prípade ‘Gorily’ urobil ÚS SR sa právny štát nebuduje.

Pre 7885Dagmar v diskusii: Prípad nebol môj. Bol mojej už nebohej svokry, ktorej privatizanti ukradli aj za asistenice skorumpovaných  úradníkov a ministrov MSPNM SR a MH SR (vrátane aj Pavla Ruska), a aj ďaľších zložiek štátnej správy (napr. polície s prokuratúrou, atď., ktorí odmietli túto krádež riadne vyšetriť) to (areál budov), čo jej mali fyzicky vrátiť v reštitučnom konaní. Ten príbeh opíšem knižne aj v angličtine (pracujem na tom) a servítky si pred ústa dávať nebudem. Je za tým veľmi zaujímavý a čitateľný príbeh o otcovi mojej nebohej svokry, ktorý medzi iným bol jeden z tých, ktorí zachránili Smrečany pred takou katastrofou, aká postihla napríklad Lidice. A je za tým aj príbeh, aká bola justícia v 50-tych rokoch minulého storočia ako aj to, aj ako sa zachovala justícia neskôr po 1989. Mimochodom, včera by bola bývala mala moja svokra 97 rokov a tento blog som napísala za asi 5 minút, ako keby mi ho niekto rovno nadiktoval. A o tomto svokrinom prípade má niečo zverejnené na svojich stránkach aj Združenie politických väzňov, niečo v zmysle dvakrát ukradnuté, nájdi si. Musíš byť strašná osoba, amorálna, keď sa takto vyjadruješ, ako si sa v diskuii vyjadril/a o prípade, v ktorom sa stal takýto „miscarriage of justice“, a ja by som tipovala, že to je len jeden z desiatok tisíc prípadov “miscarriage of justice” na Slovensku, preto ľudia nedôverujú súdnictvu.