zorama

Muckovi sa vrátila cukrovka. Takže sme opäť nabehli na inzulín. Tento krát však tá jeho cukrovka prepukla naozaj, nie iba z Prednisonu. Proste hodnoty jeho glukózy v krvi sa pohybovali aj nad 30 a inzulínu musíme dávať podstatne väčšie dávky.

Veterinárky som sa na poslednej kontrole pýtala, či je Mucko paliatívny. Asi áno. Neviem ako dlho tu bude.

Mucko užíva rôzne druhy liekov už dlhé roky. Cyclosporín užíva už od roku 2010, čo je naozaj dlho. A obyčajne, keď mal dostať ďaľšiu dávku, tak sa ukryl. Proste si užívanie liekov spojil s hrou na ukrývačku. A aké všelijaké miesta na ukrytie si vedel povymýšlať!

***

Ale keď som mu v 2018 musela kontrolovať hladinu cukru v krvi dva krát denne, čo sa u mačky robí vpichnutím lancetou do uška, tak mi toto Mucko vrátil tak, že chodil cikať do mojej obuvi. Proste si správne vyňuchal moju obuv, ostatným to nerobil, len mne. „To get even“ (teda vyrovnať si účty), ako poznamenala jedna moja bývalá kolegyňa. (Teraz držím niektorú svoju obuv vyššie, na skrinke, na ktorú nikdy nevyskočil.)

Lenže v 2018 sa nám podarilo cukrovku, ktorá vznikla ako následok dlhodobého užívania Prednisonu (čo je vraj nejaká forma steroidu), zlikvidovať. Aspoň na nejaký čas.

Pred mesiacom sa mu cukrovka opäť vrátila, a tak sa zdá, že s ním zostane do konca jeho života.

***

Dnes ráno som normálne zaspala. Môj druhý kocúr, Ludwig, ma nechal si pospať. Neviem, či preto, lebo dnes je nedeľa. Ľahol si vedľa mňa a olizoval sa tam. Proste si robil svoju rannú toaletu. Aspoň tak som ho ráno našla vedľa seba.

Spomeniem, že aj Ludwig dostával pár dní nejaké tabletky. Keď som mu ich raz zabudla dať, tak sa prišiel pripomenúť. Spomenula som to aj veterinárke a tá mi povedala, že vraj to mačky robia. Hlavne tie, ktoré majú cukrovku. Vraj sa asi po inzulíne cítia potom lepšie.

***

Prišla som teda dnes ráno dolu a našla som Mucka nachystaného vedľa stola, na ktorý ho položím, keď dostáva lieky. Otvorila som skrinku, kde mám pre neho lieky, tie, ktoré netreba chladiť. Keď túto skrinku otváram a Mucko je na blízku, obyčajne sa, aspoň doteraz, išiel niekam rýchlo schovať. Dnes ráno nie.

Pekne počkal, kým som si všetko nachystala a zostal pekne sedieť na stole, kým som mu nedala všetky jeho lieky a neurobila všetky úkony s tým súvisiace (vrátane merania glukózy).

Dostal posledný liek, ktorým je teraz Potassium Gluconate, ktorý mu rozpúšťam vo vode a dostáva ho zo striekačky do papuľky, a ihneď ako dostal tento posledný liek, tak zoskočil zo stola a išiel do priestoru, kde máme obuv.

Ale už nechal moju obuv na pokoji. Aj on nejako pochopil, že tie lieky dostáva preto, aby sa lepšie cítil. A vraj mačky nevedia rozmýšľať.