zorama

Spomínam si, že za mojich mladých čias, sme mávali v školách predmet, ktorý sa nazýval ‘Branná výchova’. Predmet bol síce oficiálne zameraný na to, ako sa správať v prípade vojenského napadnutia, ale žiakov a študentov naučil aj základy prvej pomoci, aké sú hasičské prístroje, čo robiť v prípade požiaru, či úniku plynu, ako sa mal správne hasiť požiar a veľa ďaľších užitočných vecí pre život. Bol to predmet, ktorý sa vyučoval na základných školách, na stredných školách, aj na všetkých vysokých školách, a bola z neho aj skúška. Na VŠ, ktorú som študovala ja v dennom štúdiu bola skúška v treťom ročníku.

***

Jedna z mojich vlastností, taká, ktorú požadujem aj od všetkých ostatných ľudí, je vedieť ako sa správať tak, aby sme sa nestali zbytočne obeťami nejakého nešťastia. Pretože človek, ktorý sa dokáže správať obozretne a múdro, dokáže sa nielen vyhnúť mnohým nešťastiam, ale dokáže aj mnohé neštastia odvrátiť. Dokonca ja osobne nepovažujem mnohé veci, ktoré iní považujú za nešťastie, za nešťasie, ale skôr za dôsledok nerozumného správania sa, v mnohých prípadoch dokonca až kriminálneho.

***

Dnes ráno som tesne predtým, ako mi zazvonil budík, mala strašný sen. Taký, že ľudia schádzali po nejakých rebríkoch nad nejakou priepasťou. Presne vtedy, keď na Slovensku v Prešove vybuchol ten plyn v tom paneláku. Neviem, čo si mám o tomto myslieť, možno len náhoda. Nechajme však paranormálne javy bokom.

***

Dnes som väčšiu časť nebola doma. Keď som sa vrátila, pozrela som si správy a svedectvo jednej osoby, ktorá vraj pracuje na nejakej záchrannej službe. Nechcem sa jej nijako dotknúť, lebo to, čo sa jej stalo je jednoducho strašné.

Potom som si len zo záujmu ešte raz overila, čo má robiť človek, keď zacíti plyn. Pozrela som si to na webstránke nášho dodávateľa plynu.

Jeho rada je asi takáto: Červeným majú zvýraznené: “Ak cítite plyn, jednajte rýchlo. Volajte našu bezplatnú pohotovosť dostupnú 24 hodín denne, 7 dní v týždni, na toto číslo ….“

A ďalej, nižšie na webstránke opakujú, čo robiť:

1. Konajte rýcho a pokojne.
2. Choďte von respetívne okamžite opustite priestor, v ktorom uniká plyn.
3. Zavolajte našu 24 hodinovú pohotovostnú službu, a je priložené telefónne číslo.
4. Nikdy nepredpokladajte, že niekto už zavolal.

Z hlavnej webstránky nášho dodávateľa plynu v Kanade je odkaz cez SAFETY (Bezpečnosť) na takúto informáciu.

Proste dodávateľ plynu u nás v Toronte berie každý možný únik plynu vážne. Pohotovostné telefónne číslo je aj na každej jednej faktúre plynu, zvýraznene a červene. Kým sme dostávali faktúru v papierovej forme, tak ku každej faktúre bolo priložené, čo robiť, keď by unikal plyn.

***

Potom som si pozrela, ako to vyzerá s informovanosťou obyvateľstva v tejto veci na Slovensku.

Na webstránke Slovenských plynární som žiadnu upútavku z ich hlavnej webstránky na bezpečnosť jednoducho nenašla.

Cez google vyhľadávač síce majú SPP zverejnených “10 RÁD AKO SA SPRÁVAŤ PRI POŽIARI V DOMÁCNOSTI”, len neviem, ako sa k týmto informáciám má zákazník dostať cez ich hlavnú webstránku. Okrem toho, tie informácie sú troška pridlhé pre človeka, ktorý by sa ich snažil dohľadať keď už cíti zápach plynu. Myslím si, že informácie, ktoré má kanadský dodávateľ plynu sú jednoducho lepšie spracované. Veľa informácií neznamená vždy, že je to lepšie. Možno v niektorých prípadoch je menej a presných informácií efektívnejšie, hlavne, keď je to kombinované s 24 hodinovou pohotovostnou linkou.

Pozrela som si aj webstránku Ministerstva vnútra, avšak tam som nikde nenašla odkaz na to, čo sa očakáva od ľudí, že majú urobiť, keď cítia únik plynu. Nenašla som pre nich absolútne žiadne rady na webstránke Ministerstva vnútra.

***

Naozaj sa nijako nechcem dotknúť tej pani, ktorá je obeťou danej tragédie a dala interview pre Pravdu.

Ale, keď cítila plyn, volala pohotovosť? Nie, lebo nechcela robiť paniku? Prečo nevolala okamžite pohotovosť? Lebo by ju nebrali vážne? Lebo dôvera v bezpečnostné zložky na Slovensku je až na takejto nízkej úrovni, že človek, ktorý cíti zápach plynu si len otvorí okno a ľahne spať, lebo je po nočnej? A potom, prečo nevolal pohotovosť daný robotník a namiesto toho išiel kontrolovať, či plyn cítiť z potrubia? Prečo? On je expert školený na únik plynu? To na Slovensku zamestnávatelia už nepovažujú za potrebné vzdelávať zamestnancov v bezpečnosti? A ministerka vnútra? V akom stave mala agendu bezpečnosti obyvateľstva, napríklad pre prípad úniku plynu, keďže sa zdá, že ani zamestnanci, ktorí pracujú pre záchrannú službu alebo ktorí pracujú pri vykopávkach nevedia, čo robiť, keď “cítim všade plyn”?

***

Všade sa hovorí o práve na informácie ale informácie o tom, čo robiť, keď uniká plyn alebo absentujú, alebo sú podávané formou, že sa tomu, kto má byť o týchto veciach informovaný/á jednoducho nedostanú.

Daná situácia si podľa môjho názoru vyžaduje okamžitú demisiu minimálne ministerky vnútra. Lebo keď by mala agendu bezpečnosti obyvateľstva v prípade úniku plynu riadne spracovanú, tak ako by ju mala mať spracovanú, tak by, podľa môjho názoru, s veľkou pravdepodobnosťou k danej tragédii nebolo bývalo došlo. Pretože každý jeden občan má vedieť, čo robiť, keď uniká plyn. Teda má vedieť, že keď uniká plyn, že treba volať pohotovosť a nie amatérsky vyšetrovať, prečo uniká plyn. Podľa môjho názoru osobou zodpovednou za to, aby všetcia občania Slovenskej republiky vedeli, čo robiť, keď cítim “všade naokolo plyn” je ministerka vnútra.

A pokiaľ to Pellegrini nechápe, tak podľa môjho názoru, ani on nepatrí do premiérského kresla.

***

A len tak na okraj. Čo sa stalo s predmetom “Branná výchova”? Či nebezpečie, že niekde bude unikať plyn v kapitalistickej spoločnosti už nehrozí? Na ktorom predmete sú žiaci, či študenti vzdelávaní v tom, čo robiť, keď cítim únik plynu?

Či na Slovensku je to tak, že bezpečnosť obyvateľstva sa zabezpečuje kontrolou lekárničiek v osobných autách?

Aktualizované:

V Kanade predtým, ako ktokoľvek chce kopať MUSÍ o tomto informovať dodávateľa plynu, aby im vyznačil, kade ide plynové potrubie. Dokonca musí informovať dodávateľa plynu aj keď len ide sadiť strom či stavať plot. V Kanade je na toto zákon. Ten zákon sa volá ‚CALL BEFORE YOU DIG‘. Teda zatelefonuj predtým, ako budeš kopať. Na Slovensku to tak nie je? Ak sa to stalo pri výkopových prácach, tak ako sa to mohlo stať? To nikto neoznačil, kade ide plynové potrubie a robotníci neboli zaškolení, čo a ako majú robiť? Naozaj nechápem.