zorama

Zo šumu cez internet a sociálne siete som sa dozvedela, že vraj na Slovensku začína fungovať systém elektronického zdravotníctva.

Nebudem komentovať vyslovené hlúposti na tému elektronického zdravotníctva, ktoré som našla v blogoch napríklad aj na Pravde.  Opíšem len zopár poznámkami ako to funguje u nás v Ontáriu tak, ako som to odpozorovala. Plus napíšem svoj názor na elektronické zdravotníctvo.

Tak po prvé, čo sa týka elektronických receptov. Akosi nie celkom rozumiem, čo sa presne na Slovensku rozumie pod termínom ‘elektronický recept’. U nás v Ontáriu (Kanada) lekár predpisuje recept tak, že do elektronickej karty pacienta zadá údaje o liekoch a recept vytlačí na tlačiarni. Samozrejme, že tie lieky, ktoré predpísal zostanú v elektronickej databáze. Alebo lekár použije svoj hlavičkový predpis. O tom, v akej forme predpíše lekár recept rozhoduje on, nie pacient. Bežne sa stáva, že lekár komunikuje len s lekárňou, keď daný recept predpisuje, hlavne keď sa jedná o lieky, ktoré pacient užíva dlhodobo a už potrebuje dávku liekov na ďaľšie obdobie. V každom prípade, keď zanesiem recept do lekárne, v lekárni tento recept vložia do elektronického systému aj so všetkými údajmi, často krát vrátame špeciálneho čísla OHIP karty (číslo účtu poistenca).  Tu musím poznamenať, že v Ontáriu (a asi aj v celej Kanade) neexistuje taký systém zdravotného poistenia ako na Slovensku. Tu máme jednu štátnu poisťovňu (OHIP), v ktorej je poistený každý občan, ktorý má v Ontáriu aspoň tri mesiace trvalý pobyt ako aj iní, ktorí tu žijú z rôznych iných dôvodov, ktoré tu nebudem menovať, a na niektoré úkony (zubára, optometristu, ale žiaľ aj na niektoré pokútne a podvodné veci ako  napr. akupunktúru) sa môžu ľudia dopoistiť.  Dopoistiť sa môžu aj takí, ktorí z nejakých dôvodov nespadajú pod OHIP. Ľudia, ktorí si niektoré zdravotnícke úkony nemôžu finančne dovoliť, hlavne zubára alebo očného, či lieky predpísané lekárom, môžu za určitých podmienok dostať na tieto úkony (lieky) finančnú podporu. V prípade, že pacient má právo na lieky zadarmo, alebo má lieky aspoň čiastočne hradené, lekáreň vždy eviduje vo svojich záznamoch aj číslo účtu pacienta s OHIPom. Nejako si myslím, že z dôvodov bezpečnosti musí byť zabezpečné aj to, aby si každá lekáreň mohla skontrolovať, aké lieky si pacient vyzdvihol (kúpil) v iných lekárňach. Napríklad pre prípad, že pacient užíva nejaké opiáty a pobobne . Alebo pre prípad, že by si vyhotovoval nejaké ‘šikovné’ fotokópie ručne napísaného receptu.

Alebo aby mohli alarmovať lekára, hlavne v situáciách, ak lieky predpisujú viacerí lekári a z nejakých dôvodov by mohlo prísť k nežiadúcej interakcii medzi liekmi predpísanými viacerými špecialistami. Sú aj iné dôvody pre ktoré má lekárnik vedieť, aké iné lieky pacient užíva. A v tunajších lekárňach držia v databáze aj informácie o alergiách na lieky. A tak ďalej. Takýchto scenárov, pre ktoré má lekárnik vedieť o tom, aké iné lieky pacient užíva je samozrejme viacej.

Nikdy ma nenapadlo sa zožierať nad tým, či by náhodou niekto nechcel zneužiť poznatky o tom, aké lieky užívam, či neužívam. Po prvé, prečo by tak robili? A po druhé, tu sa berie dosť prísne akékoľvek neautorizované vniknutie do systému. Neviem si ani v najbujnejšom sne predstaviť, že by sa tu zamestnanci nemocnice len tak z dlhej chvíle prehrabávali v elektronických databázach za takým účelom, aby zisitili, aké lieky užíva napríklad suseda. Alebo aby zistili, akými chorobami trpí. Niečo podobné je v tejto spoločnosti – v Ontáriu – jednoducho nepredstaviteľné. A keď už sme pri tom, tak tu sa nevybavujú veci úplatkami.

Neviem, ako je to na Slovensku napríklad s objednávaním pacientov, ale tu v Ontáriu sa obyčajne objednáva cez recepčnú a tá ďalej eviduje časenku v elektronickom systéme. Lekár môže ordinovať v malej poliklinike, dokonca aj sólo, ale podľa toho, čo som tu videla, dnes už všetcia používajú elektronický systém nielen na vypísanie receptu ale aj na zdravotnú kartu. A dokonca taký istý elektronický systém používajú, keď už sme pri tom, aj veterinári.

Keď som menila lekárku, moja predošlá lekárka poslala celú moju zdravotnú kartu mojej ďaľšej lekárke ako jeden ‘.pdf’ súbor, v ktorom bolo všetko vrátane laboratórnych vyšetrení. Keď chcem vidieť svoje zdravotné záznamy, tak mi ich dokonca aj recepčná bez zbytočných otázok a problémov vytlačí. Detto laboratórne výsledky.

Áno, je teoreticky a mnoho krát aj prakticky možné nabúrať elektronickú databázu (a ja si myslím, že sú dokonca ľudia, ktorí by nemali problém nabúrať akýkoľvek elektronický systém; dokonca si neskromne myslím, že som jedna z takých, ktorí by to aj dokázali) ale to neznamená, že sa to tak automaticky bude diať. Prečo by som tak nerobila ja? Lebo je to nesprávne. Okrem toho, ak sa niekto snaží nabúrať do elektronického systému (databázy), na druhej strane to môže byť viditeľné. Lebo viem tráviť čas aj inak. Lebo sa jedná o trestný čin a keď už nič iné, tak sa nedám zavrieť len preto, aby som napríklad niekomu vliezla do jeho zdravotnej dokumentácie. Ja si totiž myslím, že za každé takéto ilegálne alebo neautorizované (úmyselné) vniknutie do databázy mali nasledovať konsekvencie.

Keď už sme pri tom, bola som tu svedkom aj toho, že niekto vliezol do zdravotnej dokumentácie inej osoby. Ale bolo to neúmyselne. To bolo, keď som bola s mojou nebohou svokrou na predoperačnom vyšetrení. Lekár rozprával z môjho pohľadu somariny.  Ja som svokru ako obyčajne sprevádzala (svokra nevedela po anglicky) a som sa samozrejme ohradila. Lekár sa iniciatívne podujal, že mi to donesie vytlačené a odbehol k tlačiarni, ktorú mal mimo ambulancie. No a vrátil sa so sklopenými ušami, že sa vraj pozeral do zdravotnej dokumentácie inej pacientky (keď rozprával tie ‘somariny’). Proste chyby sa stávajú. Ale to bola chyba, nie úmyselné nabúranie sa do elektronického systému.

Ja si osobne myslím, že práve elektronické zdravotníctvo dáva väčšiu záruku ochrany súkromia, čo sa týka zdravotných informácií. V každom prípade, v budúcnosti sa bude elektronické zdravotníctvo používať viacej, nie menej, a bude sa rozširovať a budú sa naň nabalovať aj ďaľšie moderné trendy ako napríklad expertné systémy či iné formy umelej inteligencie. To všetko povedie  k skvalitneniu lekárskej starostlivosti a aj k eliminácii chýb, pretože keď sa nasadí do procesu umelá inteligencia či expetrné systémy, tie zvládnu vychytanie aj subtílnych symptómov, ktoré pri vyšetreniach často krát ujdú pozornosti. (Viď napr. tento môj blog, síce ten blog bol o mačke, ale princíp je ten istý.) Ďaľšia elektronizácia a následné nasadenie ako expertných systémov tak aj umelej inteligencie v konečnom dôsledku pomôže ako lekárom v ich práci tak aj pacientom.

Keď už sme pri tom, že do elektronického systému zdravotnej dokumentácie alebo elektronického receptu sa dá nabúrať, tak treba dokončiť celú myšlienku.  Pretože holým faktom je to, že ‘nabúrať’ sa dá do hocijakého, nielen do elektronického systému. Za starých čias sa mohla napríklad šikovná upratovačka bez väčších problémov ‘nabúrať’ do ktorejkoľvek zdravotnej kartotéky, stačilo, ak by vedela, ako ju odomknúť alebo vedela, kde sú odložené kľúče, hlavne ak boli odložené na prístupnom mieste niekde pod rohožkou alebo pod nejakým kvetináčom. K tomuto pridám aj svoje osobné skúsenosti zo Slovenska spred mnohých rokov. V tej dobe sa mi totiž viacej krát stalo, že lekári alebo iný zdravotný personál bez akýchkoľkek zábran vo viacerých instanciách poskytli bez môjho súhlasu moje zdravotné záznamy iným osobám, pričom sa v niektorých prípadoch nejednalo ani o rodinu. Detto urobili to isté mne blízkej osobe, o ktorej tiež poskytli zdravotné záznamy iným osobám. Nejako si myslím, že som nie jediná, ktorá je obeťou takéhoto nehorázneho správania sa a porušovania ľudskej dôstojnosti v takejto instancii.

A pridám aj takú svoju osobnú skúsenosť, spred mnohých rokov, keď ma jedna detská lekárka (na Slovensku)(a tá lekárka aj vyučovala na Lekárskej fakulte UK) poslala s dieťaťom do nemocnice bez toho, aby mi vypísala odporúčanku. Kázala mi použiť tú, ktorú mi dala pred týždňom, kedy mi dieťa neprijali. Lenže v priebehu toho týždňa sa zmenil zdravotný stav dieťaťa, čo si síce obvodná pediatrička všimla, ale nie tá pediatrička, ktorá moje dieťa nakoniec prijala do nemocnice. Bolo to extrémne nebepečné a niečo, čo by sa dnes asi nestalo v systéme, kde je zavedené fungujúce elektronické zdravotníctvo, pretože by si lekárka na príjme mohla otvoriť elektronickú kartu a nájsť tam dôvod, prečo ma obvodná lekárka poslala naspäť do nemocnice a okamžite nasadiť liečbu predtým, ako sa choroba zhorší.

Problém je nie v elektronických databázach, pretože čo sa týka takýchto elektronických databáz, tam sa robí veľa aby nedochádzalo k neželanému a neautorizovanému úniku informácií z nich. Problém je v ľuďoch, ktorí nemajú nič iné na práci ako snoriť v súkromí iných a tých, ktorí takéto spôsoby tolerujú a z nejakej falošnej solidarity to nenahlásia. Prípadne ak aj nahlásia, tak sa to zahrá do autu.