zorama

Konečne som sa dostala k tomu, aby som si vypočula debatu TA3 “Postupujúci po 1. kole volieb”.

Počúvaním dnes danej relácie som si uvedomila jeden dôležitý rozdiel medzi Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom. A to spôsob ich komunikácie.

Maroš Šefčovič komunikuje k voličom ako dospelý k dospelému.  Keď som počúvala Zuzanu Čaputovú, uvedomila som si, že ona komunikuje s voličom spôsobom ako rodič komunikuje s dieťaťom.  Kto pozná troška teóriu Erica Berne o Transakčnej analýzy komunikácie vie, čo mám na mysli.

Typická ukážka je Čaputovej boj so zlom. Z danej debaty som mala pocit, že prezidentský program Zuzany Čaputovej je akýsi imaginárny boj so zlom, a že sa k svojmu voličovi prihovára ako rodič k dieťaťu, keď mu hovorí: “Nesmieš byť zlý.” Pretože zlé deti pôjdu do pekla.

Keď tento štýl komunikácie porovnám k spôsobu ako komunikuje Maroš Šefčovič, tak počujem dospelého človeka komunikujúceho s dospelým človekom.

Navyše, ked som počúvala Zuzanu Čaputovú, tak týmto štýlom komunikácie, rodič  komunikujúci s dieťaťom, komunikovala aj smerom k Marošovi Šefčovičovi.

Ak dospelý komunikuje s druhým dospelým ako s dieťaťom jedná sa o tzv. krížovú komunikáciu, ktorá je problematická pretože je prekurzorom konfliktov. V prípade, keď takýmto nevhodným spôsobom komunikuje Zuzana Čaputová s kariérnym diplomatom Marošom  Šefčovičom nepríde k otvorenému konfliktu, pretože Maroš Šefčovič je skúsený diplomat. Iná vec je, ak by takýmto spôsobom komunikovala s menej zrelými osobami, pretože presne takto – nevhodnou komunikáciou – vznikajú hádky a konflikty. Pod nevhodnou komunikáciou mám na mysli keď sa jeden partner v diskusii prihovára k druhému ako keď sa rodič prihovára k dieťaťu.

Mám na mysli napríklad tú časť, keď Zuzana Čaputová hovorí, citujem: “Ja pomaly už po ôsmy krát v našej spoločnej diskusii  zopakujem, a možno to budem musieť opakovať po každé aaahhm a poprosím možno pán Šefčovič naozaj to myslím vážne a úprimne, keď hovoríme o zle, mám na mysli javy s ktorými je treba bojovať ako je korpupcia, nevyvodzovanie zodpovednosti, aahm, zneužívanie právomoci a podobne, nemám tým na mysli žiadnu skupinu ľudí. …”

Proste ona, Zuzana Čaputová musí niečo Marošovi Šefčovičovi stále dookola opakovať, lebo on je proste taký nechápavý? Alebo keď sa na to pozriem objektívne, tak Zuzana Čaputová sa prihovára ako rodič k dieťaťu, ktorému treba stále niečo opakovať.  Nuž, neviem si predstaviť, že by s takouto formou komunikácie išla niekde reprezentovať Slovensko, to si naozaj ani v najbujnejšom sne nedokážem predstaviť.

V debate sa Zuzana Čaputová vyjadrila, že to zlo pre ňu predstavuje napríklad korupcia alebo nevyvodzovanie zodpovednosti. Teda preto kandiduje za prezidentku Slovenskej republiky aby mohla bojovať s korupciou? Ja by som mala k tomu len takú pripomienku, že podľa môjho názoru možno s korupciou bojovať účinnejšie v inej pozícii. Ale hlavne by ma zaujímalo ako presne a konkrétne chce Zuzana Čaputová bojovať s tou korupciou? Alebo s nevyvodením zodpovednosti? Maroš Šefčovič aspoň jeden spôsob už naznačil a to, že sa vzdá svojej imunity a že bude vyvíjať take aktivity na zákonodarné orgány, aby docielil, že každý bude pred zákonom a vyšetrovateľom rovný, aj prezident.

Čo sa týka toho, čo ponúka na boj s korupciou Zuzana Čaputová, mám pocit, že mi tu číta nejakú rozprávku, kde dobrá víla vytiahne nejaký čarovný prútik s ktorým vyčaruje Popoluške krásne šaty na bál, v ktorých si pôjde zatancovať so svojím princom.

Môj problém je ten, že ja nechcem dobrú vílu, ktorá bojuje s imaginárnym zlom s nejakým čarovným prútikom, ja chcem mať v kresle prezidenta dospelého človeka, ktorý dokáže riešiť konkrétne reálne problémy s dospelými ľudmi za okrúhlym stolom.