zorama

V slovenských médiách som zachytila teórie, nazvala by som ich konšpiračnými, o “škodlivosti” klimatizácie. Jeden takýto článok som spomenula v jednom z mojich predošlých blogov. Ale takýchto článkov o tom, že klimatizácia škodí zdraviu som zachytila v minulosti viacej. Problém s týmto je ten, že takéto konšpiračné teórie nepriaznivo ovplyvňujú myslenie niektorých ľudí, ktorí dokážu zájsť až tak ďaleko, že daným bludom jednoducho uveria. Pritom presný opak je pravdou.

Týmto osobám je následne zima, aj keď je vo vnútri 24 stupňov Celzia a dožadujú sa vypínania klimatizácie, mimochodom, práve v čase, keď je vonku najteplejšie, pričom si nedokážu uvedomiť, že vychladiť priestory je ďaleko ťažšie ako ich vyhriať a zbytočným vypínaním klimatizácie sa okrem iného aj zvyšuje spotreba elektriny na chladenie, keď namiesto udržiavania stabilnej teploty vo vnútorných priestoroch 24 stupňov (teda 75 stupňov Fahrenheitu) je potom väčšinou bližšie k 30 stupňom, čo naozaj škodí zdraviu. Dlhodobý pobyt v horúčavách alebo v neklimatizovaných/navychladených priestoroch jednoducho škodí zdraviu a preto ľudia vymysleli napríklad klimatizácie či iné formy zlepšenia kvality vzduchu vo vnútorných priestoroch, v budovách. Možno aj preto existuje profesia, ktorá sa zaoberá s “air quality” v obytných domoch, či v iných budovách. Niekedy je vonkajšia teplota ovzdušia jednoducho taká, že sa nedá v nej veľmi dobre existovať a pokiaľ sa prietory nechladia, tak sa stane neznesiteľnou aj teplota v dome, či v byte.

V https://19january2017snapshot.epa.gov/climate-impacts/climate-impacts-human-health_.html sa doslova píše, citujem,

Warmer average temperatures will lead to hotter days and more frequent and longer heat waves.^[2] These changes will lead to an increase in heat-related deaths in the United States—reaching as much as thousands to tens of thousands of additional deaths each year by the end of the century during summer months.

These deaths will not be offset by the smaller reduction in cold-related deaths projected in the winter months.^[1] However, adaptive responses, such as wider use of air conditioning, are expected to reduce the projected increases in death from extreme heat.^[1]

Teda, že dôsledkom vyšších teplôt bude viacej horúcejších dní a dlhšie tepelné vlny. Tieto zmeny povedú z väčšiemu počtu úmrtí, ktorým dokáže zabrániť klimatizácia.

V článku, ako tepelná vlna afektuje ľudské zdravie sa uvádza, že vyčerpanie z tepla je bežná reakcia na takéto horúčavy a prejavuje sa symptómami ako závrate, bolesti hlavy a odpadávanie. Liečba pozostáva z pokoja najlepšie vo vychladenom prostredí, tekutiny. Naozaj nechápem, ako na stránkach hlavného hygienika Slovenskej republiky môže byť zverejnený článok, v ktorom sa tvrdí, človeka unaví pobyt v klimatizovaných priestoroch (a nie v teple). To ako čierne je biele, a naopak. Proste mediálna lož at it’s best!

V danom článku v Scientific American, sa ďalej píše, že takéto teplá môžu spôsobovať dehydráciu, úpal, ale aj kardiovaskulárne, respiračné a cerebrovaskulárne ochorenia.

Takéto horúčavy viacej afektujú ľudí pôvodom zo severnej hemisféry, ktorí sú menej pripravení zvládať veľké horúčavy. Práve fakt, že ľudia z nízkych príjmových skupín nemajú prístup ku klimatizácii sa považuje za rizikový faktor. Tiež, že organizmy niektorých skupín obyvateľov majú zníženú schopnosť regulovať svoje telesné teploty, napríklad starší ľudia, malé deti, tehotné ženy, a ľudia trpiaci na niektoré choroby (napríklad Skleróza Multiplex), ale aj napríklad ľudia, ktorí užívajú tabletky na zníženie tlaku krvi. Tiež, v mestách býva obyčajne teplejšie ako mimo miest. (Všetky tie asfaltové vozovky, cesty, parkoviská, z ktorých sála to teplo, čo tiež má negatívny dopad na ľudské zdravie.)

V danom článku ďalej rozoberajú otázku, či zabíja teplo alebo vlhkosť?

Vlhkosť je obrovský faktor. Čo zabíja je kombinácia vlhkosti a tepla. Preto vniektorých oblastiach sa uvádza teplota a pocitová teplota. Pričom, keď pocitová teplota stúpne nad určitú hodnotu, tak v danej oblasti sa registruje vyšší počet úmrtí. Tiež, pokiaľ teplota neklesne dostatočne k večeru, následkom je zvýšený počet úmrtí v danej oblasti.

V ďaľšom článku, sa uvádza, že ľudia exponovaní vysokým teplotám v ovzduší nezvládajú kognitívne testy, pretože tieto teplá afektujú nielen kardiovaskulárne ale aj cerebrálne funkcie. Navyše vysoké teploty ovzdušia ešte viacej zhoršujú znečistené ovzdušie, čo u mnohých ľudí vedie k ďaľším zdravotným problémom.

Proste je to naozaj tak. Nie klimatizácia škodí, ale presne naopak. Dlhodobý pobyt v prostredí s vyššími teplotami škodí. Klimatizácia (pokiaľ nemáme nič lepšie) redukuje škodlivosť kombinácie vysokých teplôt a nadmernej vlhčiny na ľudské zdravie. Ľudia, ktorí majú prítup ku klimatizovaným priestorom neumierajú v horúcich letných dňoch lebo sú vonku neznesiteľné teplá. A áno, teplá môžu byť jednak neznesiteľné a jednak škodlivé zdraviu.

Nikdy som priveľké teplá nemilovala a letá vyslovene neznášam lebo je vonku príliš teplo a mne to naozaj nerobí dobre na moje zdravie. Naopak, pamätám sa, keď som mala 15 rokov, ako som sa tešila, keď som sa mohla schladiť v počítačovej sále, na rozdiel od somaríc, ktoré tam pracovali a namiesto toho, aby si to privilégium klimatizovaných priestorov užili, tak som ich stále počula sa len sťažovať, že ako im vraj bola chuderkám zima.

A najstrašnejšie je, že leto sa ešte ani nezačalo. Naozaj, to je tak veľmi zima, keď je vo vnútri 24 stupňov Celzia? Veď na to sa predsa nezomiera.