zorama

Vraj homosexuálne manželstvo uzavreté v hociktorej krajine EÚ je platné v celej Únii. Vraj takto rozhodol Súdny dvor Euróskej únie.

Toto rozhodnutie považujem za zvrátené. Manželstvo je pre mňa zväzkom muža a ženy okrem iného za účelom splodenia a výchovy detí. Deti majú právo na starostlivosť oboch rodičov.

Toto rozhodnutie považujem ja osobne za zvrátené aj preto, lebo v niektorých krajinách je povolené napríklad aj mnohoženstvo. Neviem, možno v EU zatiaľ mnohoženstvo neexistuje, ale niekto si zmyslí, že takto už žijú a chcú si takýto vzťah zlegitimizovať a len budú chcieť si “zlegitimizovať” takéto mnohoženstvo uzavreté niekde inde.

Z rozhodnutia súdu:

“Súdny dvor pripomína, že aj keď pravidlá týkajúce sa manželstva spadajú do právomoci členských štátov, tieto členské štáty sú pri výkone tejto právomoci povinné dodržiavať právo Únie. Dotknutí manželia však ako občania Európskej únie požívajú slobodu pohybu a pobytu na území členských štátov a prináleží im právo viesť bežný rodinný život tak počas výkonu tejto slobody, ako aj po návrate do ich členského štátu pôvodu. Predovšetkým ak v hostiteľskom členskom štáte začnú viesť rodinný život, najmä v dôsledku uzavretia manželstva, musia mať istotu, že v ňom budú môcť pokračovať po návrate do ich štátu pôvodu.”

Naozaj nerozumiem, v čom sú práva homosexuálov porušované, keď nemajú sobášny list v krajine, ktorá neuznáva homosexuálne manželstvá. Mne osobne sa zdá, že homosexuáli majú partnerskou zmluvou garantované všetky práva k svojmu partnerskému životu.

Trvanie na uzatváraní homosexuálnych manželstiev mi pripadá ako nástroj na rozbíjanie klasického rodinného života a ničenie ustálených hodnôt. Mne osobne sa vnucovanie homosexuality ako normy protiví a zdá sa mi to perverzné. Osobne si myslím, že sa v tomto prípade Súdny dvor Európskej únie spreneveril svojmu poslaniu.

Takéto “rozhodnutie” Súdneho dvora Európskej únie prináša ďaľšie komplikácie. Napríklad, keď si tento pár zmyslí, že sa ide rozviesť. Mne sa zdá, že rodinné právo štátov, ktoré neuznávajú homosexuálne manželstvá nemajú legislatívu prispôsobenú na takéto účely.

Za nesprávne považujem takéto rozhodnutie aj z iných dôvodov. Ak jeden z homosexuálneho páru (vrátane lesbických párov) bude neverný a splodí si dieťa s niekým iným, teraz čo? (Napríklad zatajil, že je ženatý/ vydatá v homosexuálnom zväzku.) Kde zostáva právo druhého rodiča rozhodovať o svojom dieťati? Čo má mať prednosť, keď sa takáto vec stane?

******

Vraj existuje na takéto prípady tzv. “notwithstanding clause”; z latinčiny Non Obstante.

Možno by sme sa mali vrátiť k non obstante.
Z Black’s Law Dictionary, 7dme vydanie, je non obstante definovaná aj takto:

1. (abolished) A doctrine used by the Crown of England to give effect to certain documents, such as grants or letters patent, despite any laws to the contrary.

2.A phrase used in documents to preclude any interpretation contrary to the stated object or purpose.

(Preklad: 1. (zrušené) Doktrína používaná Anglickou korunou na udelenie účinnosti určitým dokumentom, ako sú napríklad granty alebo patentové listy, napriek akýmkoľvek zákonom, ktoré by s tým boli v rozpore. 2. Fráza používaná v dokumentoch na vylúčenie akéhokoľvek výkladu, ktorý je v rozpore s uvedeným predmetom alebo účelom.)

*****

Jeden z hlavných dôvodov prečo ja nikdy nebudem voliť strany ako PS je to, že s takýmito novotami ako manželstvá homosexuálov, tranzície, muži na ženských toaletách a šatniach nesúhlasím a nikdy súhlasiť nebudem.