zorama

Keď som si pozrela všetky tlačové vyhlásenia súčasnej vlády, ohľadne mimoriadnej situácie, tak som si všimla, ako bez empatie a emócií sa vyjadrujú vládny činitelia o týchto úbohých zvieratách.  Zvieratách, ktoré nič neurobili a za nič nemôžu. To, čo ja vidím v daných videách z tlačových konferencií sú slovenskí vládny činitelia zodpovední za vzniknutú situáciu, ako sa vyhovárajú na všetko možné, ako  sa vyjadrujú o týchto zvieratách bez štipky empatie ako psychopati, ktorí nemajú schopnosť citiť.

***

Pre mňa je neospravedlniteľné, že tieto zvieratá sú zabíjané takým krutým spôsobom (vraj strieľaním). Navyše, pre mňa osobne je neprijateľné, aby sa zabíjali aj zdravé zvieratá; tu nejde o predpisy. Tu ide o ľudskú krutosť. A hlavne, aby sa na predpisy vyhovárali dokonca zákonodarcovia a vláda? Nech mi netvrdia, že sa nič iné nedá a jediné riešenie je umučiť zvieratá a takýmto spôsobom psychicky umučiť aj ich majiteľov. A nech sa teraz nevyhovárajú na EU, ktorá tu cez niektorých nevolených úradníkov produkuje pohádky o tom, ako kravy vraj ohrozujú životné prostredie, vraj produkujú skleníkové plyny a iné podobné nezmysly. Neverím im.

***

Je pre mňa rovnako neprijateľné, že ľudia, kde sa tieto zverstvá dejú, nemôžu v noci spať kvôli tomu, že od stajní počujú rozliehajúci sa plač zvierat.

Nie som fanúšik PS, presne naopak. Nechcem PS. Ale nie som spokojná s tým, aby vládli a o takýchto otázkach rozhodovali psychopati bez emócií a empatie k zvieratám.

Krava je nie vec. Je to živý tvor. Je to, na rozdiel od mnohých politikov, živý a cítiaci tvor.

***

Rada by som poukázala na klamstvo a manipuláciu Tomáša Tarabu, že sa jedná vraj o chorobu, ktorá nie je nebezpečná pre ľudí. Nie je to pravda. Nezáleží na tom, či daná choroba je alebo nie je  prenosná na ľudí. O to tu nejde. Tá psychická ujma, ktorej sú vystavení ľudia, ktorým zobrali ich zvieratá, zvieratá, ktoré mnohí považujú za členov rodiny, tá psychická ujma u ľudí, ktorí od stajní počujú rozliehajúci sa plač zvierat, tá psychická ujma je mnohokrát horšia ako samotná choroba.

Keď som prečítala manželovi z médií, ako sa správajú k zvieratám, ktorých rozliehajúci sa plač počuť od stajní, prišlo mu z toho zle a ani on nemôže spať, keď si predstaví toľko ľudskej krutosti. Hoci je od miesta, kde sa toto deje, vzdialený na tisíce kilometrov. Hoci sám žije v bolestiach a nevládze sa hýbať. (A keby som mu o tomto aj nepovedala, tak si to nájde sám na tablete.)

***

Dnes sa píše podľa kalendára rok 2025. Vraj žijeme v civilizovanej spoločnosti. Vraj dokážeme zaletieť na Mesiac či Mars alebo nájsť exoplanéty, na ktorých je život, alebo rozbiť protón na ďaľšie častice.

Ale nejako mi to nesedí s tým, ako sa dnes, vraj v civilizovanej spoločnosti, správame k cítiacim tvorom.

Lebo podľa toho, ako sa vládny činitelia vyjadrujú o týchto úbohých zvieratách, mi to skôr pripadá, že žijeme v dobe Henricha VIII, ktorý za prejav lásky k žene, ktorá mu porodila budúcu kráľovnú Alžbetu I, považoval to, že ju, nevinnú, dal stať mečom namiesto popravy sekerou; pre úplnosť treba dodať, že deň po jej poprave sa zasnúbil s Jane Seymour. A to v dobe, keď jeho dcéra, Alžbeta I mala iba dva roky.