zorama

Mnohí si predstavujú Kanadu ako krajinu zázrakov. Kde všetko funguje a život v nej je raj na zemi.

Realita je však ukrutne iná.

Takto – ako raj na zemi – sa hodnotí aj sama Kanada, ako krajina, a to prostredníctvom svetových médií. Za určitých okolností by sa dalo dokonca konštatovať, že sa jedná o tzv. “false advertisement”.

V Kanade však je bezdomovectvo, neexistujúca/nekvalitná lekárska starostlivosť, nekvalitné školstvo, prebujnelý malígny feminizmus, ktorý doslova a do písmena rozbíja rodiny, neúcta k starým ľuďom, absolútna neúcta k materstvu, glorifikácia prostitúcie a prostitútok ako pracujúcich žien ale aj rôznych sexuálnych deviácií, pracujúci veľmi starí ľudia, čo som kedysi v Československu nikdy nevidela, nekonečná diskriminácia, ako aj nemožnosť vysloviť svoj názor, ktorý nie je totožný s malígnou kanadskou liberálnou ideológiou (ktorá je horšia ako tá ideológia, ktorú sme mali v Československu pred 1989), a mnoho iných neduhov, na ktoré sú ľudia z našej stredoeurópskej kultúry nie zvyknutí.

Bezdomovectvo

Keď som pred mnohými rokmi prišla do Kanady, všimla som si, že mnohé veci boli inak ako by mali v normálnej krajine byť.

Jednu z prvých vecí, ktoré si človek môže v Kanade všimnúť je existencia ľudí bez domova. Dnes už takí existujú asi aj na Slovensku. Ja som však do Kanady prišla krátko po zamatovom podvode, takže toto bolo pre mňa niečo celkom nové. Bezdomovci, ktorí spávajú na ulici, či v zime, či v lete. Ako jedno z riešení, ktoré ponúkala jedna dobrovoľnícka charita pre bezdomovcov, ako som pred pár rokmi zachytila v správach, že vraj im zadarmo rozdávali spacie vaky, aby vraj mohli prežiť zimu. Inde som našla na Youtube návod, ako pre bezdomovcov vyrobiť podložky na spanie z použitých nákupných igelitiek.

Videla som však aj iné scény čo sa týka bezdomovectva. Bezdomovcami sa často krát stávajú aj mladí ľudia so psychickými chorobami. Takýchto mladých ľudí, ktorí majú viacej ako 18 rokov rodičia nemôžu jednoducho nijakým spôsobom dostať na psychiatrické liečenie. Videla som totiž v meste rodičov takýchto detí, ktorí sa nad nimi skláňali a skúšali ich prosiť, aby sa vrátili domov. To je realita života v Kanade, akú som tu počas svojho života zachytila.  Bezmocných rodičov skláňajúcich sa nad svojimi ťažko chorými deťmi, ktoré sa rozhodli žiť ako bezdomovci na ulici, a ktorí rodičia si nemohli nijako pomôcť. Lebo vraj keď sa tak ich “dospelé” deti rozhodli, tak je to ich slobodná vôľa a ich rozhodnutie. Inak, čo sa týka tej lekárskej starostlivosti, to aj keď by nejaká kvalifikovaná lekárska/psychiatrická starostlivosť o chorých reálne v Kanade existovala. Lebo to je ďaľšia strana mince, teda neexistujúca REÁLNA lekárska starostlivosť v Kanade. Samozrejme, lekári existujú aj tuná, a sú nadpriemerne, až kráľovsky zaplatení; no úroveň ich vedomostí z medicíny je však už úplne iná kapitola.

Absentujúca lekárska starostlivosť

Odhliadnuc od neexistjúcej lekárskej starostlivosti o psychicky chorých, aj bežná lekárska starostlivosť je vo veľkej miere totálne nedostupná.

Z osobnej skúsenosti, môjho manžela diagnostikovali Sklerózou Multiplex. Ale až potom, keď som túto diagnózu dokázala identifikovať aj ja sama. Tu v Kanade túto diagnózu dokázali lekári stanoviť manželovi až potom, keď to manžel doniesol napísané v lekárskej správe od lekára na Slovensku. Keď bol manžel  na návšteve na Slovensku, prišlo mu veľmi zle a išiel lekárovi, a ten mu túto diagnózu dokázal určiť bez moderných diagnostických pomôcok. Až potom, keď mal manžel takúto správu od lekára na Slovensku, až keď si túto lekársku správu od lekára zo Slovenska prečítali, potom ako som im ju preložila do angličtiny, až potom sa začali zamýšľať, objednávať ďaľšie vyšetrenia potvrdzujúce, že manžel touto zákernou chorobou  naozaj trpel a dodnes trpí.

Inak tesne pretým ako vtedy manžel odletel na Slovensko, bol u svojej lekárky tu v Kanade, ktorá mu na jeho ťažkosti povedala len, že si má namočiť nohu do teplej vody. Takúto lekársku starostlivosť dokáže poskytnúť lekárka, ktorá vyštudovala medicínu na University of Toronto. Že si inak v inom prípade popletie mononukleózu s angínou, to už je len taký malý nepodstatný detail. Hlavne ale, že učí ďaľších medikov. Nechápem síce, že ako môže medicínu vyučovať osoba, ktorá tej medicíne absolútne nerozumie, ale takto to v Kanade reálne chodí.

Človek by si povedal, že veď jedna hlúpa lekárka, veď si nájdi inú. Lenže takáto lekárka je vôbec nie výnimkou. Počas tejto koronakrízy môj manžel ochorel. Keď som potrebovala pre neho lekára, tak som kontaktovala cez email jeho lekára. Iného lekára, lebo tú predošlú lekárku sme vymenili. Tiež takého, ktorý vyučuje medikov. A tak urobili telefónnu časenku. Takú, že sa robí diagnóza bez toho, aby sa pacient videl. Po telefóne. A následne, keďže tento lekár vyučuje, tak tú diagnózu robí medička, ktorá ešte nemá ani skúsenosti, ani atestáciu, a ani patričné vedomosti aby niečo takéto mohla zvládnuť. Manžel nedostal ošetrenie, aké mal dostať. Keďže už roky trpí progresívou formou Sklerózy Multiplex, nezdiagnostikovanie choroby malo taký dopad, že zostal bezvládny ležať na posteli. Keď sa ešte v poslednej sekunde možno toto dalo odvrátiť, tak keď sme skúsili ísť na pohotovosť, tak ma z tej pohotovosti vyhodili, lebo by som ich vraj nakazila COVID-om 19. Rozumej, žiadne testovanie. Nič. Donesieš sem COVID-19, keď by si sprevádzala invalidného, na teba odkázaného manžela, keď už inak boli všetky plné moci na takýto prípad podpísané aj pred právnikom. Neplatí. Máme tu pandémiu, vrieskali na mňa ako na nejakého lepra, tak sprevádzať na teba odkázaného manžela nemôžeš, lebo by si nás nakazila.

Nemala som na výber, musela som odísť, manžela som nemohla zobrať, lebo nešoférujem a navyše som nemala u seba invalidný vozík a neviem si predstaviť, ako by som mala bez pomoci manipulovať s vyše 80 kilogramovým mužom.

Lekárka na pohotovosti si nerobila žiadnu ťažkú hlavu tým,  že by si urobila v rámci vyšetrenia nejakú osobnú anamnézu, a v čom je problém. Manžel, keďže je na trvalej invalidite, proste nedokázal nič povedať, v čom bol problém. Jediné, čo dokázal povedať, čo si pamätal, bolo, že schudol za posledných pár týždňov vyše 20 kilogramov. A tak lekárka na pohotovosti objednala MRI žalúdka. Manžel však so žalúdkom nemal absolútne žiaden problém. Lekárka sa proste pozerala na nesprávny telesný orgán. Správne mala urobiť CT hlavy aby potvrdila či vylúčila mozgovú porážku a v tomto konkrétnom prípade skontrolovať pohľadom a pohmatom aj scrotum, ktoré bolo zapálené. Následne ešte skontaminovali krvnú vzorku počas vyhodnocovania krvných testov manžela.

Nejako sme potom manžela dostali z tejto pohotovosti domov. Manželovho neurológa nebolo nikde k zohnaniu a tak, šťastnou náhodou manželov obvodný lekár mu predpísal mega dávku Prednisonu: trinásť 50 mg tabletiek Prednisonu po dobu troch dní. Pôvodne chcel dokonca na 5 dní. Po prvej dávke som si ihneď všimla, že manžel prestal vrieskať od bolesti, keď som ho prebaľovala. Po pár hodinách zmizol strašný opuch, ktorý mal v scrotum. Následne som si skontrolovala literatúru a zistila som, že všetky symptómy, ktoré manžel mal, keď ho telefonicky vyšetrovala daná medička indikovali zápal v tele, a zápal v scrotum bola jedna z možných diagnóz. Ale teraz som ja sama proti lekárom, ktorí sa na to scrotum ani len nepozreli. Problém, ktorý s týmto mám je ten, že tento zápal spôsobil ďaľší relaps Sklerózy Multiplex a po tomto relapse zostal manžel bezvládny. Nedokáže sa pohnúť z postele a potrebuje prebaľovať. A to do konca jeho alebo môjho života, záleží teraz už len na tom, kto sa dožije dlhšie.

Dva dni potom, ako sme manžela vyslobodili z tejto “pohotovosti” mi zavolali, že vraj manželovi dali odporúčanku na infekčné oddelenie (rozumej, kde majú teraz COVID-19 prípady), lebo vraj manžel mal otravu krve. Zostalo to nakoniec na mne, aby som urobila diagnostiku, či manžel naozaj mal otravu krve alebo či “len” skontaminovali krvnú vzorku. Keď mi toto zavolali, tak manžel mal už prvú megadávku Prednisonu v sebe a niektoré príznaky po podaní Prednisonu sa môžu podobať aj symptómom, ktoré má človek pri otrave krvi, napr. tachykardia.  Krvná vzorka bola skontaminovaná. Neskôr mi zavolali z danej pohotovosti, že tú krvnú vzorku skontaminovali. Aká “náhoda” bol ten telefonát. Naozaj neviem, čo si môže normálny človek o tomto asi myslieť.  O takejto do sveta vykričanej úžasnej zdratovnej starostlivosti ako je tu v Kanade, konkrétne tu v Ontáriu.

Absentujúca výuka v základných a stredných školách.

Ďaľším špecifikom tejto Kanady je v podstate neexistujúca výuka normálnych, pre život potrebných predmetov a zručností v základných a stredných školách. A sem patria aj kanadské školy vyššieho stupňa a niektoré kanadské univerzity. Ale o tom až na budúce.