zorama

V debate k predošlému blogu o Klamstvách o Kanade ste mi vytkli, že či mám nejaké konkrétne príklady na potvrdenie glorifikácie prostitúcie a prostitútok ako pracujúcich žien ale aj rôznych sexuálnych deviácií. Vraj ako som prišla k takémuto presvedčeniu?

Vraj som tiež nespomenula minimálnu hodinovú mzdu a ani priemerný plat a dôchodok a vôbec praktické veci. Čo sa týka takýchto praktických vecí, dobre, v niektorom z budúcich blogov sa môžem venovať aj tomuto.

Dnes som síce pôvodne chcela napísať, na podklade jedného článku z tunajšej lokálnej tlače, o ošetrovateľských domoch a starobincoch počas koronkrízy v Ontáriu. Ale rozhodla som sa, že o tomto napíšem na budúce.

***

Dnes teda o “sex workers rights” v Kanade. Teda len do tej miery, do akej to ešte, kým žijem v tejto krajine, môžem verejne napísať bez toho, aby ma obvinili a odsúdili za ‚hate crime‘. To si samozrejme nemôžem dovoliť, keďže mám doma bezvládneho manžela, ktorý je na mňa odkázaný. Okrem toho, viem si predstaviť život aj inak, ako sa nechať zavrieť len za to, že mám iný názor na niektoré veci ako liberálna ideológia v Kanade diktuje.

***

Tejto problematike – prostitúcie a prostitútok – bola v roku 2011 napísaná na University of Windsor jedna dizertačná práca, nuž viete, taká, za ktorú dávajú ten titul, že PhD. Tu je link: The Sex Worker Rights Movement in Canada: Challenging the ‚Prostitution Laws‘ (uwindsor.ca) . Ten, koho to zaujíma si môže danú dizertačnú prácu naštudovať. Ja ju sem dávam len ako ukážku a nevyjadrujem sa k nej. Táto téma je mimo môjho záujmu, akurát ma ako osobu vzdelanú naozaj uráža, že za niečo takéto ako daná práca, možno získať doktorantský titul. Ja osobne to považujem za podvod v oblasti vzdelania. Ale to je len môj osobný názor.

Ďalej by som poukázala na tento program z CBC: I’m a Toronto sex worker: Here’s why I find my job empowering | The Passionate Eye (cbc.ca) . Koho táto problematika zaujíma si to môže pozrieť sám. Ja to nebudem komentovať. Za veľmi “zaujímavé” by som kvalifikovala aj komentáre verejnosti k tomuto článku, ktorého link som tu zadala.

Napríklad tento komentár čitateľa Codeine Van Van Coveredseats, citujem z daného komentára:

“ If / when prostitution is normalized to the extent that more & more women look to it as a source of income, there will be more competition between sex workers for the same customers, and sex work will end up earning *most* women as much as any other job.”

Ďaľší link na glorifikáciu prostitúcie v Kanade: Lives of Toronto sex workers | CBC.ca.

Ďaľší z titulkov: Kathleen Wynne has ‚grave concern‘ about new prostitution laws | CBC News

***

Zaujímavé, že ju, bývalú premiérku Ontária, zaujímajú práve prostitútky, a nie problémy bežných žien, matiek. Že ju nezaujímalo ako môžu žiť normálne rodiny a ako môžu naštartovať svoj rodinný život normálny mladí ľudia, odkiaľ majú získať peniaze na zakúpenie nehnuteľnosti a následne z tejto nehnuteľnosti mať dosť peňazí na platenie vštkých daní, poplatkov, úrokov a ešte sa popri tom venovať deťom toľko, koľko sa tým deťom treba venovať. Že ju nezaujímalo, že odkiaľ majú ženy matky získať referencie, keď si chcú nájsť potom, ako im deti odrastú, zamestnanie. Mám na mysli plnohodnotné zamestnanie v odbore, v ktorom vyštudovali. Samozrejme, nie prostitúciu, či kariéru v odbore “porn star”.

Koniec koncov stačí si do google zadať heslo ‘sex workers rights canada’ a človeku budú vlasy na hlave dupkom stáť. Počas tejto poslednej koronakrízy si dokonca tieto prostitútky vybojovali odškodné vo forme dotácií za to, že vraj prišli kvôli tomuto covid vírusu o prácu. Pre tých, koho zaujímajú čísla, jedná sa o sumu 2 tisíc dolárov mesačne po dobu 6 mesiacov.

Len pre porovnanie. Teraz sa starám o bezvládneho manžela. Jedná sa o 24 hodinovú starostlivosť 7 dní v týždni. Keď je niekto bezvládny, znamená to, že ho treba aj prebaľovať. Umyť. Obliecť. Nejako zabaviť.

Predtým som sa rovnako, niekoľko rokov, starala takto o jeho mamu. Počas celej doby som nedostala ani jeden jediný cent. Potom, ako manželova mama zomrela a predtým, ako manžel zostal bezvládny som teoreticky mohla ísť na necelé dva roky do práce. S dvoma vysokými školami a  mimochodom mám aj niekoľko rokov kanadskej praxe a mimochodom aj nejaké ďaľšie vzdelanie z Kanady. Čo som nemala, boli referencie za posledných pár rokov, rozumej za tie roky, čo som sa starala o svoju bezvládnu svokru a o manžela na trvalej invalidite. Takže sa nedalo. Nikoho to nezaujímalo, že existujú ženy, ktoré sa potrebujú postarať aj o rodinu. Samozrejme, nie som sama v takejto situácii. A pre porovnanie s tým, ako je to na Slovensku, za tie roky, čo som sa tu takto starala o bezvládnych príbuzných, tu nedostanem nič, ani len započítané, či zohľadnené roky pri výpočte do dôchodku.

***

Pre tých, ktorí si myslia, že som celý čas nič nerobila, tak len toľko, že som si naštudovala Visual Studio, C# (aj C++)  a začala som pracovať na nejakých aplikáciách. Síce som musela teraz svoju prácu na pár mesiacov prerušiť, keď zostal teraz v auguste manžel celkom bezvládny, ale postupne som sa zorganizovala a postupne sa vrátim k projektu na ktorom som pracovala predtým, ako sa mi toto stalo. Ak sa mi ho podarí dokončiť, tak ho možno časom predám, vlastne dúfam, že sa mi to podarí. Mimochodom tiež by som potrebovala lepší počítač, lebo s týmto môžem robiť len uwp aplikácie a na tomto počítači, pre limitáciu môjho mikroprocesora, nemôžem na ňom zbehnúť Xamarin forms. Aby som sa priznala, pôvodne som chcela písať blog o programovaní, ale keď som videla aké sa tu vedú diskusie pod článkami, tak som od toho radšej upustila. Zatiaľ.