zorama

V týchto dňoch zošívam deku z takých uháčkovaných štvorcov z rôznych zvyškov priadze. Možno dám popis neskôr na samostatný blog. Ale o to teraz nejde. Popri tom zošívaní som si s manželom pustila Infovojnu. Tú z 25. marca, veď predsa zábava musí byť. Ani dnes Adrián s Norbertom nesklamali a o dobrú silvestrovskú zábavu sa postarali, napriek tomu, že dnes bol 25. marec a nie 31. december.

Z tohoto videa  o 2:08:16, si dovolím zacitovať, čo nás najviacej pobavilo.

Adrián číta mail:

Píše Vlado, “Milý Norbert, oni veľmi dobre vedia, že telefón si môžeš nechať doma a môžeš chodiť bez neho, ale je už pripravené niečo, čo si nebudeš môcť dať dole a nechať to doma, čip, čip, čip, čip, čip, hm poďte sem, nasypem vám zrnia.”

Norbert reaguje:

Ja som to povedal nie raz a poviem ti to ešte raz: mne čip môžu namontovať do mojej mŕtvoly hej, do toho áno, inak nie. Ak niekto ma bude chcieť očipovať samozrejme, ale už ja nikam chodiť nebudem.

***

Už som počula či čítala aj o konšpiráciách, naozaj sa nepamätám kde, že vraj keď nás budú očkovať, že tam sú nanočipy, či niečo na ten spôsob. Tiež ma to pobavilo. Neviem síce, že ako to má tá lekárka alebo zdravotná sestra kde presne poznačiť, že komu aký nanočip vpichla, hlavne keď z jednej ampulky zaočkuje zo 30 ľudí alebo možno aj viacej.

***

No ale poďme k tým teóriám, že nás budú čipovať aby nás mohli sledovať.

Nuž, mala som štyri mačky, žiaľ už mám iba dve. Ale všetky boli očipované. Dokonca aj dve ferálne – žijúce vonku – som dala očipovať, lebo som ich kedysi, keď som bola ešte naivnejšia, chcela naučiť používať špeciálne dvierka pre mačky, aby mohli chodiť do a zo záhradného domčeka, ktoré dvierka – vyrobené v Anglicku – sa mali otvárať na mikročip. Nikdy sa to nenaučili, ale medvedíkovia čistotní zdolali tieto dvierka, ktoré sa otváraju len na mikročip, aj bez mikročipu. Tých ferálnych mačiek už nieto, ale medvedíkovia čistotní okupujú môj záhradný domček doteraz.

Ale nie o tejto príhode s čipmi som chcela písať.

***

Aj môj kocúr Mucko má mikročip. Proste je čipnutý. Aby keď by sa stratil, keďže rozprávať nevie, ani adresu povedať nevie, tak má čip. Čipnúť som ho dala potom, ako mi po prvý krát, keď mal len tri mesiace, vybehol nebadane von. Vtedy sme si jeho absenciu pomerne rýchlo všimli, a keď som vyšla von, tak som ho našla sedieť pred dverami jedného suseda, lebo nevedel, kde býva. A tak čakal pred tými susedovými dverami.

No a keď mal Mucko svoj tínejdžerský vek, tak sa správal ako tínejdžer. Sem tam sa vyšmykol von. Dokonca sa mu raz podarilo vyšmyknúť tak, že sme si jeho absenciu všimli až neskoro večer. Išli sme ho hľadať. Ale nikde ho nebolo. Hľadali sme ho dlho do noci, bezvýsledne. Problém s bytovými mačkami je totiž aj taký, že nemajú svoje pachové stopy a tak sa stratia, lebo bez pachových stôp nevedia trafiť domov.

V beznádeji som zavolala na spoločnosť, ktorá eviduje tie mikročipy. Lebo boli tri hodiny v noci a ja som vtedy nevedela, čo robiť a všimla som si z ich informácií, čo mi dali, keď som si dala mačky očipovať, že mali odpovedať telefón 24/7, tak som tam zavolala. Mimochodom, dobre som urobila, že som tam zavolala, lebo mi poradili, o čo išlo (Mucko nevedel nájsť cestu domov) a tiež mi poradili, čo urobiť, aby sa Mucko vrátil. No, a toto by som rada dala ako špeciálnu lekciu pre Norberta z Infovojny. Predstav si, Norbert, že napriek tomu, že môj kocúr Mucko je čipnutý, nevedeli mi povedať, kde sa ten môj kocúr Mucko potuluval. Namiesto toho mi poradili, aby som mu vyložila von jeho krabičku s pieskom. A áno, zafungovalo to a Mucko sa takto našiel.

***

Ja neviem, ako to napísať, aby to aj v Infovojne rozumeli, ale ten čip to je iba jedno dlhé číslo, to je nie vysielačka, ani GPS. To je len to jedno číslo, ktoré sa dá zoskenovať špeciálnou čítačkou na mikročipy. Zoskenuješ špeciálnou čítačkou, ale iba z bezprostrednej vzdialenosti. Potom to prečítané číslo zatelefonuješ do spoločnosti, ktorá má databázu s týmito číslami a údajmi k danému číslu. Tie ďaľšie údaje, ktoré sú v tej databáze u toho operátora zapísané, poskytne operátor oprávnenej osobe, napr. veterinárovi, zamestnancovi útulku a pod, ktorý zoskenoval zvieratko s týmto čipom. To je všetko.

A áno, našli sa aj ďaľšie možnosti využitia takýchto čipov, napríklad na tie dvierka, ktoré sa dajú otvoriť len mikročipom, aby ti všetky mačky z okolia nevošli do domu, ak si ich nainštaluješ (ak žiješ v Anglicku a nie v Kanade, lebo tu bolo treba tie dvierka technicky upraviť, keďže v Kanade žijú aj medvedíkovia čistotní) alebo na kŕmenie mačiek, keď ich máš viacej a majú rôzne diéty, aby každá jedla len z tej misky, z ktorej má a nie z tej druhej.

Ale realita je taká, že ten čip nevysiela a nie je to ani GPS. Je to len a len to číslo.

***

Mimochodom, čip sa používa na zvieratách lebo nevedia rozprávať. Nikto tu nejde ľudí čipovať, bodka. Mŕtvoly by som si ešte vedela predstaviť, že by očipovali, lebo keď si mŕtvy, tak už rozprávať nebudeš a namiesto lístočku na palci, OK, možno použijú časom nejaký čip, ale to je o niečom úplne inom. Faktom je, že ten čip je nič iné iba číslo a ten čip nie je žiadna vysielačka, ani GPS, z ktorého by bolo možné zisťovať polohu jeho nosiča v stratosfére. (Mimochodom, neviem si ani predstaviť zmysel takej operácie à la božie oko na sledovanie 7 a pol bilióna ľudí .. a tie databázy … a hlavne, na čo by to ako malo byť dobré? )

***

Čo by mnohí majitelia mačiek, ktorým tá mačka ušla, dali za to, keby im operátor z toho čipu prezradil, že kde sa tá ich mačka, ktorá sa im stratila, práve teraz nachádza. Nuž, to sa nedá z toho čipu povedať, lebo čip je len to číslo pre tvory, ktoré nevedia rozprávať a aj to len v prípade, že ich niekto nájde, a hľadajú majiteľa, aby tomu zvieratku pomohli sa k nemu vrátiť.