zorama

Nuž, jedným som si na 100% istá. A to, že keď by som si chcela kúpiť chlieb v potravinách tak, že zaň zaplatím hákovým krížom, tak by mi ho nepredali.

Ak si teda Denník N, alebo autor Ján Mazák, bývalý sudca ÚS SR, namýšľajú, že v obchodoch, kde si ľudia kupujú základné potraviny, by mohli platiť hákovými krížmi, tak by ich mali zobrať na psychiatrické liečenie, pretože až takéto delúzie a halucinácie, ako tento autor Ján Mazák, ako aj editor Denníka N, demonštrovali v tomto toxickom titulku, môžu, podľa môjho názoru, indikovať veľmi vážne ohrozenie ich psychického stavu.

Detto, toto isté sa týka prokurátora, ktorý takúto žalobu podáva či podal, ako aj danej sudkyne Ruženy Sabovej.

FAKT JE, že eurá sú platidlo, čísla sú kvantita, a hákový kríž je ikona alebo obrázok asociovaná s nacizmom.

Eurami v určitej kvantite možno platiť, hákovými krížmi nie. A to je holý fakt.

***

A ešte niečo. Právny štát môže existovať len vtedy, keď na súdoch sedia osoby so zdravým sedliackym rozumom a nie také osoby, ktoré právo odvodzujú z nejakých symbolov, numerológie či podobných pokútnych tmárskych somarín. Pretože okrem iného, takéto tmárske somariny narušujú dôstojnosť súdneho konania a znevažujú doktrínu právneho štátu.

***

PS: Mám absolvované dve VŠ, som RNDr. aj Ing. , absolvovala som Teoretickú kybernetiku na MFF UK, a Rádioelektroniku na EF STU, a mám aj niekoľko ďaľších certifikátov zo škôl v Kanade, budem mať čoskoro 60 rokov, prečítala som kvantá kníh a učebníc ako v slovenskom, tak aj v anglickom jazyku, ale túto ťažkú delúziu, že číslo 1488 má indikovať nie kvantitu, ale symbol nacizmu, som zachytila až z hystérii médií hlavného prúdu na Slovensku potom, ako Kotleba rozdal trom rodinám v núdzi šeky v tejto hodnote.

A ako má vyzerať právny štát? Zobrazme si to symbolom:

Pretože:

“Judge them by what they do – not by what they say!”

“When you judge others, you do not define them, you define yourself.”

***

Aktualizované (19:30, 7. februára 2020): Nemôžem tu zverejniť moju sken kópiu (porušila by som autorské práva), ale v tejto súvislosti by som každému odporúčala siahnuť po knižke R. v. R. Život a doba Rembrandt van Rijn od Henrick Willem van Loon, a prečítať si v nej kapitolu “Za jakých zvláštních okolností si babička vzala dědečka”. Je to náderná satira na danú epochu a žiaľ veľmi aktuálna aj dnes.

Aktualizované (16:40, 10. februára 2020) pre Anysta v diskusii:  To máš tak. Tí bez vrodenej inteligencie nikdy nepochopia, že tie nezmysly roznosili médiá hlavného prúdu. Lebo keby o tom stále nepísali, mnohých ľudí by takéto nezmysly o 1488 ani len v najbujnejšom sne nenapadli. V skutočnosti toto roznosili iba médiá hlavného prúdu. A “vedomosť” o tom, že dané číslo má mať taký význam je nie vzdelanie a ani nemá s empatiou ani s inteligenciou nič spoločné. Je to iba prasprosté pokútne tmárstvo, ktoré do slušnej spoločnosti nepatrí a nikdy nepatrilo.