zorama

Mucko v posledné týždne nevyzeral dobre. Okrem iného sa to prejavovalo aj tým, že trávil všetok svoj mačací čas na hlavnom poschodí. Na vrchné poschodie, kde máme spálne už vôbec nechodil niekoľko mesiacov. Navyše sa mu vrátila cukrovka a tak mu musím opäť, dva krát denne, vždy predtým, ako mu pichnem inzulín, odmerať glukózu. To sa v prípade mačky meria z maličkej kvapky čerstvej krvi, ktorá sa získa vpichom do uška.

Nový režim v našom dome je, že Ludwig, náš Penthouse kocúr, stráži vrchné poschodie, kde ale chodí aj Tiny, ktorá inak skoro všetok svoj čas trávi v suteréne. Tam je tiež všetko zariadené s luxusným nábytkom, vrátane granúl a vody pre ňu a samozrejme aj mačací záchodík.

Na toto som si celkom zvykla, teda, že Mucko už nechodí ani do suterénu a ani na vrchné poschodie.

***

Topánky a čižmy sme preventívne vyložili hore na policu, aby po predošlých skúsenostiach neboli Muckovi dostupné na obcikávanie za účelom vyrovnania si účtov so mnou. Teda topánky aj čižmy máme hore na polici ale moje Crocs šľapky sa mi tam už nezmestili. Po predchádzajúcich skúsenostiach sa vždy do nich pozriem, predtým, ako si ich obujem. Moje Crocs šľapky si však občas obula aj moja dcéra a tá nie je na zozname tých, s kým si treba vybaviť účty. A tak Crocs šľapky zostali zatiaľ v pohode.

Nuž ale je treba sa odvďačiť za to pichanie do ušiek a potom toho inzulínu. Hoci ja pichám len so špeciálnou lancetou, ktorá urobí omnoho menšia ranku. Vo veterinárskej klinike ma učili pichať s injekčnou ihlou, ale ja som si našla ako to robiť so špeciálnymi lancetami jemnejšie, aby to čo najmenej bolelo. Aj inzulínová striekačka je miniatúrna. Ale tak či onak, treba sa odvďačiť a vysporiadať si účty.

***

24. decembra som vo svojej spálni vstúpila do mláčky. Normálne som nechcela veriť. Mláčka. Rovno pred mojím šatníkom, kde nikto iný nechodí. Len ja. Aby som si to overila, že je to naozaj to, zobrala som čistý biely obrúsok – a bol naozaj žltý. Proste bolo to to, čo som si myslela.

Lenže Mucko na vrchné poschodie nechodí. Tak som začala rozmýšľať, že ktorá mačka to bola? Ludwig? Nie, Ludwig to nebol, vydedukovala som. Tak som sa spýtala Tiny,

“Tiny, kto sa mi vycikal vedľa skrine?”

Ale Tiny nereagovala. Koniec koncov, hoci sa občas snaží mňaukať ako keby chcela rozprávať ľudskou rečou, veľmi jej to predsa len nejde. Odpovedeď som nedostala. Ale podozrievala som Tiny.

***

Na druhý deň ráno, 25. decembra 2019, sa samozrejme do práce nešlo. A tak moja dcéra, ktorá si na svojej spálni vždy zatvorí dvere, spala dlhšie. Mucko všimol, že zostala doma. Prišiel hore pred jej dvere do jej spálne, aby som ho pustila dnu k nej. Jej spálňa je hneď vedľa mojej spálne. Na vrchnom poschodí.

***

Aké milé od Mucka, že na mňa 24. decembra, keď sa dávajú darčeky, takto pekne myslel. Keby to bolo do tých Crocs šľapiek, tak by to nebolo celkom jasné, že pre koho ten darček bol mienený. Takto viem presne, bol pre mňa.