zorama

Na našej ulici máme jednu komunitnú mačku. Teda je ich tu viacej, ale teraz mám na mysli túto jednu, ktorú členovia našej rodiny voláme Kožuštek. Je to taká, čo má z ľavého uška kúsok odštipnutého, čo indikuje, že bola vykastrovaná v rámci komunitného programu pre ferálne mačky. Nuž ja si nemyslím, že je 100% ferálna. Isté však je, že dnu nemôže, nedokáže veľmi žiť. Predminulú zimu, keď to bolo vonku cítiť ako mínus 30 som ju schmatla aj spolu s druhými dvoma, a dala ju do mojej garáže, v ktorej sa síce nekúri, ale nikdy tam teplota neklesla pod plus 6 stupňov. Trošku problém bol, že v garáži sme mali aj auto a tak som chodila 6 týždňov všade pešo. Odvtedy si jednu z tých 3 mačiek jeden z ‚otváračov konzerv‘ zobral dnu, síce má psa, ale vraj sa znesú dobre. Ďaľšia z tých mačiek zmizla, asi zomrela. A o tej poslednej som si posledné tri dni myslela, že už je po nej a predošlých pár dní, že bude čoskoro po nej.

Proste, 6. decembra, keď som jej ráno dávala jedlo do misky, tak mi dávala tzv. ‘headbutts’, teda hlavičkou sa mi obtrela o ruku. Napriek tomu, že sa takto hlavičkou obtrie o ruku, nie je to mačka, ktorú by som dokázala dať do nosiča a odniesť veterinárke na preočkovanie. Nielen to. Tiež neviem, či ju niekto iný z okolia nosí na takéto úkony veterinárke. No a problém, ktorý s týmto mám je presne ten, že neviem, v akom stave je táto mačka a čo robí, keď nie je na mojich očiach, čo je dosť často. Teda skoro stále. Vždy ma napadne, že či okrem potkanov a myší nechytá tiež niekde nejaké netopiere? A tie sú známe tým, že mávajú besnotu. Netvrdím, že takéto veci sa vyskytujú v okolí, len ma vždy napadne, že čo keby. Pretože besnota je terminálna choroba. Neliečiteľná.

Ak je mačka v poriadku nasledujúcich 10 dní potom, ako sa ma dotkla, tak sa vlastne nič moc nestalo. Problém môže nastať, ak sa mačka tých 10 dní po takomto kontakte, nedožije. Lenže 10 dní od 6. decembra, to je až dnes, nie od predpredvčera.

***

Už sa mi stalo aj to, že som našla na pozemku mŕtveho medvedíka čistotného. To bolo v období krátko po tom, pred niekoľkými rokmi, keď v Hamiltone, ktorý je od nás vzdialený viacej ako 200 kilometrov, sa našli medvedíkovia čistotní s besnotou. A ak sa správne pamätám, tak aj jedna mačka. Vtedy som zavolala dokonca na dané oddelenie verejného zdravia u nás a dozvedela som sa, vraj ak chcem vedieť, či sa v našom okolí vyskytla besnota, že si mám dať žiadosť o informácie. Všade sa nájdu medzi úradníkmi, ako to povedať slušne? Proste takí, ktorí nevedia, čo robia a prečo to robia. Úradníci v danom ‘call centre’ mi odmietli na túto otázku odpovedať a jediné, čo boli ochotní urobiť, bolo zobrať si moje telefónne číslo a dať ho hlavnému veterinárovi. Za čo som si vtedy vyslúžila od neho veľmi dlhý telefonát, v ktorom mi všetko podrobne vysvetlil, vrátane toho, prečo v našej provincii netolerujú aby sa medvedíkovia čistotní prevážali lokálnou železnicou z miesta na miesto. Aj také sa tu totiž stalo, vtedy to bolo zahrnuté aj do hlavných správ, teda že sa jeden medvedík čistotný prevážal takto ráno s lokálnou železnicou. Nielen mi všetko podrobne vysvetlil, ale si overil, ako som narábala s tým medvedíkom a keď zistil, že keď som ho balila na odvoz do mestského krematória pre uhynuté zvieratá, že som si natiahla dvojmo latexové rukavice, tak vraj ani nemohol požiadať, aby ho vyšetrili post mortem, teda konkrétne či náhodou nebol daný medvedík besný. A inak, tento hlavný veterinár ma uistil, že keby sa vyskytla besnota v našom okolí, vraj by som o tom vedela. Mal na mysli to, že by to bolo všade v médiách.

Áno, viem, že besnota sa prenáša kontaktom otvorenej rany so slinami besného zvieraťa. Ale v pamäti dodnes mi utkvel článok z roku 2008, keď v Toronte na jednom z Flea Market sa nachádzalo jedno 8 týždňové šteňa, ktoré sa následne ukázalo, že bolo besné. Vtedy zaočkovali 60 ľudí proti besnote, lebo vraj mali kontakt s týmto šteňaťom. Ja neverím, že všetkých týchto ľudí toto šteniatko pohrýzlo. Teda zrejme očkovali každého, kto sa ho dotkol, alebo kto povedal, že sa ho možno dotkol, neviem.

Majúc na zreteli tento prípad, tak som veľmi konzervatívna a opatrná čo sa týka dotýkania sa zvierat, ktorých históriu detailne nepoznám. Teda žiadne headbutts, keď si ty mačička nie ochotná ísť sa dať zaočkovať veterinárke.

***

Kožuštek predošlý týždeň nejedla. Čo je u mačky obyčajne zle, lebo keď vidím nejakú komunitnú mačku prestať jesť, obyčajne je o pár dní na druhom svete. Čo sa týka Kožušteka, myslela som si, že ju niekto možno priotrávil. A tak som v poslednej nádeji, napriek tomu, že nejedla, nachystala troška jedla, do ktorého som pridala asi pol tabletky rozdrobeného živočíšneho uhlia.

Jedlo z tej misky zmizlo. Akurát neviem, že ktoré zvieratko to zjedlo. A Kožušteka som následné tri dni vôbec nevidela. Už som sa s ňou v duchu aj rozlúčila.

***

Dnes ráno čakala Kožuštek pred mojimi kuchynskými dverami do záhrady a pýtala si jesť. Dostala mačaciu konzervu a nejaké granule. Najedla sa a vyzerala, že je v poriadku. Hneď sa mi dnes ráno zlepšila nálada. Ale žiadne headbutts, Kožuštek. Alebo sa budem musieť po susedoch povyzvedať, či ju niekto odchytil a zobral nejako veterinárke a či jej takto nepomohli aby bola opäť v poriadku.