zorama

Počúvam vysielanie NR SR. Dnes sa preberajú aj interupcie. Musím uznať, že návrh poslankýň Evy Smolíkovej, Magdalény Kuciaňovej a Evy Antošovej má v sebe mnoho dobrých vecí.

Do rozpravy o tomto zákone sa však prihlásili aj poslankyne údajne bojujúcich za práva žien a proti “rodovo podmienenému” násiliu na ženách a za podpísanie tzv. Instanbulského dohovoru.

Napríklad, čo sa týka Istanbulského dohovoru, je to dohovor, ktorý podľa môjho názoru, názoru ako ženy, dosahuje presný opak a podľa môjho názoru práve uzákoňuje násilie na ženách. Prečo? Lebo keď je za ženu považovaná osoba nie podľa toho, aké má gény ale podľa toho, či sa daná osoba cíti byť ženou, alebo nie, tak tu ako výsledok máme ženské toalety, ktoré podľa zákona môžu používať tí, ktorí majú v génoch XY, teda biologickí muži. Ja sa však necítim bezpečne, keď verejné toalety pre ženy používajú aj muži, ktorí sa akože cítia byť ženami. Podľa môjho názoru sa tu jedná o legislatívne uzákonené násilie na ženách, resp. o pokus legislatívne uzákoniť násilie na ženách.

Alebo ďaľší prípad, interupcie. Veľmi častý prípad, keď žena podstupuje interupciu je, keď ju podstupuje pod nátlakom. Ten nátlak je násilím na žene. Mnohokrát žena chce to dieťa, ktoré nosí aj donosiť a porodiť, ale okolie, najčastejšie najbližší príbuzní či otec daného dieťaťa či ďaľšie osoby, nútia ženu podstúpiť tzv. interupciu. Za daných okolností považujem za správne, keď takto žene ohrozenej takýmto násilím je poskytnutá pomoc, pretože nútenie ženy na interupciu je to jedno z tých najhorších násilí, aké môže žena za svojho života zažiť.

Mimochodom, žena v tehotenstve a v materstve má mať právo na každú pomoc, pretože vychováva novú generáciu. Sú to práve matky malých detí, ktoré zažívajú každú možnú diskrimináciu, napríklad v oblasti zamestnania, to však som si nevšimla, že by tie samozvané feministky akože bojujúce za práva žien akokoľvek trápilo. Napríklad násilím na ženách je aj nútiť matky malých detí chodiť do zamestnania, mnohokrát aj v sobotu a v nedeľu, lebo inak neuživia rodinu. Alebo odsudzovať ženy, ktoré zostanú s deťmi doma, kým sú malé, napr. kým navštevujú povinnú školskú dochádzku, to je tiež násilím na ženách. Prečo by malo byť zlé, keď by boli ženy doma s deťmi, tak, ako to kedysi bývalo? Prečo majú ženy, ktoré boli s deťmi doma, kým boli malé, následne problém nájsť adekvátne zamestnanie (vraj roky nepracovali?) ? Detto ženy, ktoré sa starali o bezvládnych príbuzných. A tak ďalej a tak ďalej. Lebo odsudzovanie žien za to, že boli s deťmi doma, kým boli deti malé, alebo sa starali o bezvládnych príbuzných, a následne jej to dávať pocítiť na pracovnom pohovore je tiež násilím na ženách.

Násilie na ženách je nie, keď sa doma poháda manželom, násilie na ženách je mnoho krát práve to, čo robia feministky pod nálepkou “boja” proti násiliu na ženách.

A ešte niečo. Keď počujem vyjadrovať sa v pléne NR SR niektorých poslancov, napr. Dostála alebo Cigánikovú, tak to vždy pociťujem ako násilie páchané na mne ako na žene.

***

Aktualizované:Tie ženské toalety, ktoré môžu používať transgenders a všetcia, ktorí/é sa cítia byť ženami sú na niektorých/viacerých miestach realitou napríklad v Toronte. Ja sa však naozaj necítim bezpečne ani komfortne, keď verejné toalety pre ženy používajú aj transgenders a všetcia, ktorí/é sa cítia byť ženami hoci v realite sú to XYs. Podľa môjho názoru Istanbulský dohovor je nie niečo, čo ochraňuje ženy pred násilím, presne naopak.

Alebo iný príklad. Predstavte si, že sa takýto týpek, ktorý sa akože cíti byť ženou, sa dostane do zamestnania (napr. v rámci akože antidiskriminačných programov) a bude ako “žena” prítomný na osobných prehliadkach žien, (napr. aj takých, kde sa musí žena nedobrovoľne úplne vyzliecť), napr. pri colnej prehliadke, alebo keď nejakú ženu zatknú a podobne. Alebo sa bude domáhať, že bude robiť mamografy ženám. Lebo sa cíti byť ženou. Podľa môjho názoru je celá gender ideológia násilím na ženách. Skutočným násilím. A to je môj názor.

Alebo ako mi tu niekto našepkal, že napríklad pôjdete do nemocnice a na izbe sa nájdete spolu s niekým, kto je síce XY ale bude na ženskej izbe, lebo sa tak cíti. A vy nebudete mať možnosť sa brániť, lebo ľudské práva ….