zorama

Smrečany sú dedinka vzdialená asi 4 kilometre severne od Liptovského Mikuláša. O 6-tej ráno v sobotu dňa 28. októbra 1944 bolo obyvateľstvo Smrečian streľbou nemeckých okupantov vyštvané z domov. Zapálili niekoľko domov, v ktorých boli ľudia aj deti a v ktorých uhorel dobytok. Ľudí násilím vyhnali doprostred dediny. Oddelili mužov od žien a postavili ich do trojradu. Oznámili im, že každý desiaty bude zastrelený.

Mala to byť pomsta za to, že partizáni zastrelili na nižnom konci Smrečian nemeckého veliteľa.

Zdroje uvádzajú, že za ľudí začal orodovať farár Juraj Kušnír a Dr. Ján Matejka. Niekto dokázal privolať pomoc z Liptovského Mikuláša, konkrétne Okresného náčelníka Hubu, Dr. Rajniaka, Dr. Terena, Ivana Schavernocha, z Beňadikovej Arpáda Kysselyi a iných. Títo dokázali prehovoriť Nemcov a vraj dokázali nevinu týchto ľudí.  Ľudí rozpustili s tým, aby išli hasiť. Napriek tomu, že privolaná pomoc z Liptovského Mikuláša vraj zachránila Smrečany pred totálnym vyhladením, veľa domov zhorelo do tla aj s dobytkom.

***

V článku z Tatranského Slováka je uvedené, že mnohé rodiny následne dlho trpeli, pretože nedostali pomoc, ktorú vtedy potrebovali, keď im uhoreli domy. Nemali vraj material na stavbu domov, vraj sa tlačilo niekoľko rodín v jednom dome.

Včlánku sa ďalej opisuje, že pri tejto tragédii zastrelili guľometom dieťa v náručí matky, s ktorým ona utekala preč. Jej dieťatku prestrelili hlavičku.  Jedného starca vraj ubili puškami, keď orodoval aby mu nezapálili dom. Z iného domu vybehla matka s dvojmesačným dieťatom v náručí, zasiahli ju guľky nemeckých okupantov, sotva urobila pár krokov. Z jedného domu museli vyniesť bezvládnu ženu z postele.

***

V Smrečanoch k 50. výročiu k tejto udalosti postavili pomník.

Myslím si však, že je to málo. Môj názor je, že túto strašnú tragédiu by sme si mali tento rok pripomenúť všetcia.

ZDROJ:

1.       Článok z Tatranského Slováka (nemám dátum, len sken článku)

2.       Zita Žiaranová: Spomienky a odkazy doktora Ruda Rajniaka, Tranoscius 1999

3.       Spomienky už nebohej dcéry Ivana Schavernocha, čo jej on o tejto udalosti porozprával

V ďaľšom blogu zverejním ďakovný list, ktorý dostala už dnes nebohá dcéra Ivana Schavernocha od obyvateľov v Smrečanoch pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule k 50. výročiu tejto udalosti.

(PS: Do diskusie pod článkom sa nemôžem teraz zapojiť.)