zorama

Tak to je pre mňa úplná záhada. Ale nejako komunikujú. Musia. Dnešné ráno bolo toho tiež u nás  príkladom.

Troška z pozadia. Aby nás nebudil celú noc škrabaním po dverách,  v noci dávame Mucka dolu do bytu v suteréne nášho domu. A dnešnú noc tam s Muckom bola aj naša mačka Tiny.  Ludwigovi  dnes mu idú v narkóze ošetrovať zuby a preto nesmel nič cez noc jesť. Tam, kde sa mohol pohybovať Ludwig, nebolo žiadne jedlo.

Dnes ráno som s dosť veľkým bojom dala Ludwigovi najskôr predpísané antibiotiká a potom s ešte väčším bojom som ho umiestnila do nosiča. A predtým ako som s ním odišla k veterinárke, chcela som ešte dať lieky aj Muckovi.

No tak prídem dolu a otvorím dvere – a ani Tiny ani Mucko. Inokedy ráno keď tam otvorím dvere, tak sú vždy nachystané pred dverami a ihneď vybehnú. Ale dnes to tam vyzeralo, ako keby tam vôbec neboli. A prečo?

No lebo nejako sa dozvedeli, že Ludwig išiel do nosiča a teda ide veterinárke. Dobre. Ale ako to Ludwig odkomunikoval tým dvom mačkám tam dolu?