zorama

Snowy bol kocúrik, pravá turecká Angora.

Mojou úlohou bolo Snowyho zobrať na kastráciu, keďže veterinárska klinika, ktorú jeho vtedajší majiteľ vybral, bola veľmi blízko k miestu, kde som vtedy bývala.

Snowy bol v nosiči na mojich kolenách v aute, keď sme ho večer pred zákrokom viezli k nám domov.

“Šestnásť mačeniec, to čo má byť?” Rečnícky som podotkla a otvorila som dvierka na nosiči.

“Mňau,” Snowy sa okamžite prihovoril. Znelo to ako “Ja som Snowy a rád ťa poznávam.” Okamžite som si ho zamilovala.

Pôvodný plán bol, že Snowy po kastrácii pôjde naspäť. Lenže kastrácia neprebehla dobre a boli komplikácie, to ako prvé. A Snowy nám dával jasne a zreteľne najavo, že by chcel zostať u nás.

A tak som to vyriešila tak, že som na opravu zbabranej kastrácie zobrala Snowyho k veterinárkám, ktoré som navštevovala s naším druhým kocúrikom Muckom, ktorý je Snowyho syn. Oprava zbabranej kastrácie, ktorú robil nejaký veterinár pôvodom z Indie, stála 550 kanadských dolárov.
Snowymu pôdovnému majiteľovi som dodala účet s tým, že alebo mi ten účet preplatí alebo je Snowy môj. Odpoveď bola, že Snowymu bude u nás aj tak lepšie.

Prešlo 9 rokov a  päť mesiacov.

Dnes sú to presne štyri mesiace odvtedy, čo mi Snowy zomrel v náručí. Stratila som svojho spoločníka, ktorý podľahol hroznej chorobe – rakovine krve. Dve veterinárky mi tvrdili, že sa jednalo o  lymfóm a že sa nedalo už nič robiť.  Táto nečakaná smrť Snowyho nás všetkých pristihla úplne nepripravených na túto tragédiu.

Snowy bol múdry. Keď mal byť po jednoduchej operácii v januári 2018 obmedzený v pohybe, a preto mal byť na pár chvíľ v klietke, tak si túto kliektu otvoril. Tak som ho vtedy umiestnila do jednej malej izby. Keď som skúsila inú izbu, vyšiel z nej von tak, že si sám z vnútra otvoril dvere.

Snowy bol klaun, ktorý nás rád zabával balancovaním sa na plazme pripevnenej na stene. Viď fotografiu.

.

Snowy miloval vysoko položené miesta a rád sa na nás, na  ľudí, pozeral z výšok. Raz som ho hľadala vyše hodiny, kým som zistila, že sa na mňa pozerá z vrchu skrine, umiestnený pohodlne medzi dcérinými hračkami, ako ho hľadám.

Snowy pre nás rád vyspevoval operné árie. Najlepšie o tretej nad ránom. Žiaľ, obyčajne som ich prespala.  Samozrejme, pravidelne ma chodil ráno budiť; napríklad priložením labky na moje ústa. “Vstávaj- vstávaj”, je čas keď ma máš nakŕmiť.

Snowy bol vzorný otecko. Staral sa nielen o svoje mačence, ale vychoval aj jedno adoptované mača, ktoré niekto našiel na ulici a keďže som sa vtedy starala o mačaciu kolóniu, tak ho priniesli mne – bolo asi iba 4 dni na staré. Ja som kŕmila mača z fľašky,  a Snowy prevzal výchovu mačaťa, keď malo mača 4 týždne a naučil mača všetko, čo má správne mača vedieť.

V našej domácnosti žili 4 mačky ale Snowy bol šéf. Všetky mačky ho museli poslúchať a aj poslúchali. Disciplína a poriadok musí byť. Aj medzi mačkami.

Snowy rád pozeral Internet. Pozeral svoj mačací kanál a istého času moje Youtube ponuky vyzeali takto:

Snowy ma celé dni obšťastňoval skákaním mi po ramene.  Moje ľavé rameno bolo jeho vyhliadkovým bodom., či už som sedela alebo niečo robila. Proste to bolo pre neho – sedieť mi na ramene, keď som chodila po dome.

Náš dom je dnes bez Snowyho  akoby prázdny. Už ho niet.

Česť jeho pamiatke.