Založ si blog

Ako je extrémizmus definovaný v kanadskom kriminálnom práve.

Po prvé, čo by som tu chcela zdôrazniť je, že som nie právnik. Hoci text v tomto blogu si môže niekto mýliť s odborným právnickým textom, chcem zdôrazniť, že som nie právnik. Text uvedený tu nižšie je nie legálnou radou a nie je tak ani mienený. Vo svojom blogu tu uvádzam svoj pohľad, ako tomu, ako obyčajný človek, (ktorý vyštudoval iný vysokoškolský odbor), rozumiem. (Pre úplnosť viď (***) pod čiarou na konci blogu.)

***

Začala by som tým, ako (podľa môjho názoru tiež nedokonale) sú extrémistické činy definované v v kriminálnom práve v Kanade ako aj moje (ne)chápanie týchto skutkov.

 

Hate Propaganda

318

Advocating genocide

(1) Every one who advocates or promotes genocide is guilty of an indictable offence and liable to imprisonment for a term not exceeding five years.

Definition of “genocide”

(2) In this section, “genocide” means any of the following acts committed with intent to destroy in whole or in part any identifiable group, namely,
(a) killing members of the group; or
(b) deliberately inflicting on the group conditions of life calculated to bring about its physical destruction.

Consent

(3) No proceeding for an offence under this section shall be instituted without the consent of the Attorney General.

Definition of “identifiable group”

(4) In this section, “identifiable group” means any section of the public distinguished by colour, race, religion, national or ethnic origin, age, sex, sexual orientation, gender identity or expression, or mental or physical disability.

“hate propaganda”

“hate propaganda” means any writing, sign or visible representation that advocates or promotes genocide or the communication of which by any person would constitute an offence under section 319;

Public incitement of hatred

(1) Everyone who, by communicating statements in any public place, incites hatred against any identifiable group where such incitement is likely to lead to a breach of the peace is guilty of

  • an indictable offence and is liable to imprisonment for a term not exceeding two years; or
  • an offence punishable on summary conviction.

Willful promotion of hatred

(2) Everyone who, by communicating statements, other than in private conversation, willfully promotes hatred against any identifiable group is guilty of

  • an indictable offence and is liable to imprisonment for a term not exceeding two years; or
  • an offence punishable on summary conviction.

 

(3) No person shall be convicted of an offence under subsection (2)

  • if he establishes that the statements communicated were true;
  • if, in good faith, the person expressed or attempted to establish by an argument an opinion on a religious subject or an opinion based on a belief in a religious text;
  • if the statements were relevant to any subject of public interest, the discussion of which was for the public benefit, and if on reasonable grounds he believed them to be true; or
  • if, in good faith, he intended to point out, for the purpose of removal, matters producing or tending to produce feelings of hatred toward an identifiable group in Canada.

….

Definitions

(7) In this section,

“communicating” includes communicating by telephone, broadcasting or other audible or visible means;

“public place” includes any place to which the public have access as of right or by invitation, express or implied;

“statements” includes words spoken or written or recorded electronically or electro‑magnetically or otherwise, and gestures, signs or other visible representations.

 

 

Veľmi voľný preklad:

Propaganda z nenávisti
318
Obhajoba genocídy
(1) Každý, kto obhajuje alebo propaguje genocídu, je vinný zozávažného trestného činu, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na päť rokov.
Definícia „genocídy
(2) V tejto časti sa pod pojmom „genocída“ rozumie ktorýkoľvek z nasledujúcich skutkov spáchaných s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť ktorúkoľvek identifikovateľnú skupinu, konkrétne:
a. zabíjanie členov tejto skupiny; alebo
b. úmyselne konštruovať také životné podmienky, aby zapríčinilili ich fyzickú likvidáciu tejto skupiny.
Súhlas
(3) Bez súhlasu generálneho prokurátora sa nemožno začať trestný čin podľa tohto paragrafu.
Definícia „identifikovateľnej skupiny“
(4) V tejto časti sa pod pojmom „identifikovateľná skupina“ rozumie každá časť verejnosti, identifikovateľná farbou, rasou, náboženstvom, národným alebo etnickým pôvodom, vekom, pohlavím, sexuálnou orientáciou, rodovou identitou alebo prejavom alebo mentálnym alebo fyzickým postihnutím.

Právne predpisy týkajúce sa propagácie nenávisti
„Propaganda z nenávisti“ je každé písomné, grafické alebo viditeľné zobrazenie, ktoré obhajuje alebo propaguje genocídu alebo ktorej komunikácia akoukoľvek osobou by predstavovala trestný čin podľa oddielu 319;

319
Verejné podnecovanie nenávisti
(1) Každý, kto komunikáciou vyhlásení na akomkoľvek verejnom mieste podnecuje nenávisť voči akejkoľvek identifikovateľnej skupine, ak takéto podnecovanie pravdepodobne povedie k narušeniu verejného poriadku, je vinný
a) zo závažného trestného činu, za ktorý môže byť uväznený na obdobie nepresahujúce dva roky; alebo
b) z trestného činu, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody.
Úmyselná podpora nenávisti
(2) Každý, kto komunikáciou vyhlásenia, ktoré nie je v súkromnej konverzácii, úmyselne propaguje nenávisť voči akejkoľvek identifikovateľnej skupine, je vinný
a) zo závažného trestného činu, za ktorý môže byť uväznený na obdobie nepresahujúce dva roky; alebo
b) z trestného činu, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody.

(3) Nikto nesmie byť odsúdený za trestný čin podľa odseku 2.
a) ak preukáže, že vyhlásenia, ktoré urobil, boli pravdivé;
b) ak sa v dobrej viere vyjadril alebo sa pokúsil preukázať argumentom názor na náboženský subjekt alebo názor založený na viere v náboženský text;
c) ak boli vyhlásenia relevantné pre akýkoľvek predmet verejného záujmu, ktorého prerokovanie bolo v záujme verejnosti, a ak ich z odôvodnených dôvodov považoval za pravdivé; alebo
d) ak v dobrej viere chcel v úmysle poukázať na záležitosti, ktoré spôsobujú alebo majú tendenciu vyvolávať pocity nenávisti voči identifikovateľnej skupine v Kanade.

Definície
(7) V tejto časti
Komunikácia“ zahŕňa
komunikáciu telefónom, vysielaním alebo inými zvukovými alebo viditeľnými
prostriedkami;

Verejné miesto“ znamená
akékoľvek miesto, na ktoré má verejnosť prístup z práva alebo na základe
pozvania, výslovné alebo predpokladané;
Vyhlásenia “ zahŕňajú slová
hovorené alebo písané alebo zaznamenané elektronicky alebo elektromagneticky
alebo inak a gestá, znaky alebo iné viditeľné zobrazenia.

 

***

Osobne si myslím, že takto napísaná legislatíva ohľadne tzv. extrémistických skutkov je napísaná podstatne zrozumiteľnejšie ako to, čo je uvedené v Trestnom zákone 300/2005 Z.z.na Slovensku.

 

V Slovenskom trestnom zákone sa takéto trestné činy definujú napríklad hnutiami, ktoré “ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,”. Mne sa takáto definícia trestnosti činu zdá byť príliš vágna a nezrozumiteľná, čo som vysvetlila v predošlom blogu.

 

Pre úpnosť, v trestnom práve v Kanade sa namiesto termínu “trestné činy extrémizmu” používa termín, pokiaľ mi je známe, “hate crime”.

 

Osobne si myslím, že tak, ako je to nadefinované v kanadskom trestnom práve je to lepšie nadefinované z toho dôvodu, že je v ňom presne zadefinované aj čo je nie trestné, čo by sa inak, keby to zadefinované takto nebolo, mohlo týkať trestného činu napríklad úmyselnej podpory nenávisti. Proste v slovenskom trestnom práve som nenašla celkom, podľa môjho názoru, správne a vyčerpávajúco zadefinované , čo je a čo je nie podpora nenávisti (napr. “akýkoľvek predmet verejného záujmu”).

(Síce v slovenskom trestnom zákone je zadefinované, že je nie trestné vyrábať extrémistický materiál za účelom realizácie vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít, ale táto definícia sa mi nezdá byť ani postačujúca ani jednoznačná. Naopak, napríklad prípadná legitímnosť vyrábania takýchto materiálov napríklad s deťmi na hodinách v základnej škole sa mi zdá prinajmenej diskutabilná. A rada by som vedieť, čo sa napríklad považuje za zberateľstvo a kedy je to už zločin extrémizmu a ako sa to líši jedno od druhého a ako sa v tom má priemerný človek orientovať.)

Pričom absenciou tejto definície, podľa môjho názoru, dochádza k napätiu medzi obyvateľstvom. A navyše toto napätie sa ďalej znásobuje, keď niektoré akože “slušné” skupiny napríklad hádžu kamene do predstaviteľov politickej strany na tribúne na verejnom predvolebnom legitímnom mítingu, či správajú sa inak fyzicky aj verbálne agresívne aj nenávistne. Pričom sa jedná o prejavy, ktoré by mali byť trestne stíhané, ale keďže sa takto prejavujú určití jednotlivci na antimítingoch istej médiami vykričanej polickej strany, tak sa im inak takéto inak trestné činy tolerujú, čo je podľa môjho názoru nesprávne. (Napríklad nepovažujem za akceptovateľné, aby účastníci antikampane mohli beztrestne vykrikovať na účastníkov či organizátorov mítingu, “Zabime ich!” ako sa to stalo v Levoči, čo bolo na sociálnych sieťach jasne zdokumentované, aj s následným poďakovaním predstaviteľmi strán ‘PS/Spolu’ či ‘Za ľudí’ za takéto správanie sa účastníkov antikampane.)

***

Síce by som si inak rada dovolila aj zapolemizovať, že ani to, ako sú tieto zločiny z nenávisti zadefinované aj v kanadskom trestnom práve sa mi nezdá byť absolútne zrozumiteľné, pretože napríklad ak čiste teoreticky by niekto vynašiel liek na niektorú mentálnu chorobu, ktorou by túto skupinu ľudí úplne zlikvidoval z povrchu zemského (tak, že by ich vyliečil), alebo ak by sa napríklad novým génovým inžinierstvom podarilo dosiahnuť, aby už neexistovali ľudia napr. s amputovanými končatinami, lebo by im ich vymenili za nové, a teda takto mentálne či fyzicky chorí by viacej neexistovali (pretože by boli uzdravení); evidentne takúto situáciu nemal zákonodarca na mysli, ALE z definície ako je to zadefinované mi to celkom nevyplýva. Dnes však žijeme v dobe, v ktorej existujú aj takíto ľudia, a teda musia byť takto chránení pred nenávisťou, hoci ako veda pokročí, možno im bude možné pomôcť. A aj to je evidentne dôvod, prečo sa legislatíva musí meniť a vyvíjať podľa toho, ako sa mení doba a ako sa vyvíja civilizácia.

 

___________________________________________________________________________________________________

(***) Čo sa týka môjho vzdelania a praxe v práve, pre úplnosť by som mala dodať, že som absolvovala niekoľko kurzov z oblasti práva, konkrétne: Legal Aspects of Fraud, Litigation Support v rámci môjho Forensic Accountic Post Diploma a niekoľko kurzov z kanadskej Immigration and Refugee Law, a z Legal Research for Immigration Consultants v rámci Immigration Consultant Certificate, hoci ani jeden z týchto programov nepovažujem ja osobne za VŠ kurzy, ale iba za kurzy na úrovni asi tak nadstavbového štúdia v porovnaní s VŠ štúdiom, ktoré som absolvovala na STU a MFF UK. Z daného dôvodu tieto tzv. “vzdelania” ani neuvádzam vo svojich résumés. A čo sa týka mojej “praxe”, vypracovávala som argumenty k dvom rôznym podaniam na ESĽP, v čase keď ešte nemusel byť sťažovateľ reprezentovaný advokátom (viacej ako 10 rokov dozadu), v oboch prípadoch sa jednalo o porušenie práva na spravodlivý súdny proces pre neprimeranú dĺžku konania, v oboch Slovenská republika prehrala. Plus som vypracovala do dvoch konaní na ESĽP podanie tretej strany, ale čísla konaní tu nezverejním. Osobne sa však nepovažujem za niekoho, kto by mohol poskytovať legálne rady. Čo som uviedla tu vyššie som uviedla iba ako danej veci rozumiem ako obyčajná osoba, nie ako expert na právo.

Text uvedený tu vyššie je nie legálnou radou a nebol tak ani mienený.

zora.macko@gmail.com

 

Akualizované (k diskusii Atabed, 1:34, 2-FEB-2020):  Čo tvrdíš je veľmi sporné a zrejme vyplývajúce z tvojej neznalosti danej problematiky. Viď, https://ccrweb.ca/sites/ccrweb.ca/files/static-files/canadarefugeeshistory2.htm

Keď sledujem správy, tak mi je nevoľno

24.03.2024

Fico sa dal pred asi dvoma či troma dňami počuť, že vraj potom ako predošlá vláda darovala S-300 na Ukrajinu, nemáme vraj ako chrániť slovenské nebo a jadrové elektrárne na Slovensku. Nerozumela som celkom. V iných správach, zahraničných, som sa dočítala, že vraj potom ako Rusko vyhlásilo vojnu Ukrajine, po znefunkčnení elektrárne na Dnepri musí Ukrajina zvýšiť dovoz [...]

K zmene Trestného zákona

21.01.2024

Celá opozícia vrátane prezidentky Slovenskej republiky narieka ako sa zvýši kriminalita na Slovensku po zrušení Špeciálnej prokuratúry a po navrhovanej zmene Trestného zákona. Namiesto tvrdých nepodmienečných trestov za finančné zločiny sa tieto majú nahradiť inými trestami. Ako opozícia tak aj “not my prezidentka” nariekajú nad tým, že tieto, podľa nich, [...]

Vypočula som si pani Petkovú a som totálne zhrozená, kto sa v médiách vyjadruje k otázkam právneho štátu

13.01.2024

V tejto relácii Zuzany Kovačič Hanzelovej, 10:49, sa p. Petková vyjadrila, okrem iného, takto, citujem: “Áno, SMER má svojich voličov, ale to rozhodne nie sú všetci občania Slovenskej republiky.” Toto povedala okrem ostatných nezmyslov v danej relácii. Nebudem ich tu všetky menovať, lebo to by bol inak veľmi dlhý blog a na to ani nemám teraz čas. *** Ústava Slovenskej [...]

Spain Election

Čisté ruky zašpinili dobré meno španielskeho premiéra. Zavinila to jeho žena. Odstúpi z čela vlády?

25.04.2024 12:00

Má pre mňa cenu zostať na čele vlády napriek tomu, že ma krajná pravica a pravica obhadzujú bahnom? Španielsky líder na svoju otázku čoskoro odpovie.

Michal Šimečka, Ide o pravdu

Šimečka v Ide o pravdu: Eurovoľby budú dôležitý signál dovnútra i navonok. Chceme zapustiť korene aj v samospráve

25.04.2024 12:00

Aj v prípade eurovolieb platí, že "nemôžu mať všetko", nebolo by dobré, aby koalícia mala najsilnejší hlas aj v europarlamente, hovorí Michal Šimečka.

Polícia / Policajná páska / Policajné auto /

Hádka dvoch mužov v obci Dlhá nad Váhom sa skončila vraždou

25.04.2024 11:28

Motív a všetky okolnosti prípadu sú predmetom ďalšieho vyšetrovania.

Český predseda vlády Petr Fiala.

Ďalší odchod z Fialovej vlády: končí ministerka pre vedu a výskum

25.04.2024 11:07

Ministerka pre vedu a výskum nemala vlastné ministerstvo, ale len úrad s niekoľkými zamestnancami.