zorama

Kedysi sa hovoril takýto vtip:

***

„Päť etáp plánovania:

1. predprojektové nadšenie

2. realizačné vytriezvenie

3. hľadanie vinníkov

4. potrestanie nevinných

5. odmenenie nezúčastnených“

***

A kedysi tiež niektorí poslanci NR SR a niektoré elity boli hrdí na svoje kontakty s Mariánom Kočnerom. Niekto k nemu chodil na raňajky, aby si cez neho zabezpečil prelustrovanie tých, ktorých plánoval dať na kandidátsku listinu svojej strany. Vlastne si celú kandidátsku listinu údajne dal schváliť Mariánom Kočnerom.
Vraj dlhoročná politička, teraz v Europarlamente, s ním debatovala dve hodiny v parku. Sám Matovič s ním údajne hodiny debatoval a nehanbí sa za to. Monika Beňová sa vyhovára na to, že vraj Kočner bol spolužiak jej exmanžela a preto sa s ním stretávala. S Kočnerom sa údajne 30 rokov poznal aj Boris Kollár a ďaľší, vrátane údajne Róberta Kaliňáka a Jána Počiatka.

Ja by som k tomuto zoznamu pridala aj Pavla Ruska, bývalého podpredsedu a Ministra hospodárstva Dzurindovej vlády.

Keď by som detailne analyzovala otvorené zdroje informácií, tak by sa našlo podstatne viacej poslancov NR SR, či už bývalých alebo tých, ktorí sedia v poslaneckých laviciach dnes, či politikov, tiež ako bývalých tak aj dnešných, ktorí udržiavali styky s Mariánom Kočnerom alebo sa s ním minimálne na rôznych akciách stretávali. 

***

Priznám sa, že som si vypočula z väčšej časti záznam z mimoriadnej schôdze NR SR z piatka 13. septembra 2019. A žasla som nad chabými znalosťami viacerých poslancov, z ktorých niektorí derú poslanecké lavice už dosť dlho. Viacerí, hlavne opoziční, poslanci vo svojich vystúpeniach jednoducho alebo klamali alebo demonštrovali alebo absenciu faktov alebo vedomostí. Prípadne obojo. Pletú si pojmy s dojmami a zavádzajú svojimi klamstvami verejnosť.

Napríklad Natália Blahová, ktorá navyše počas svojho prejavu dávala za morálny vzor poslankyňu Žitňanskú. Áno, tú Žitňanskú, za ktorej pôsobenia boli predložené na schválenie zmätočné zákony, ktoré naozaj majú dopad na to, že niektorí ľudia sa na Slovensku nikdy nebudú mať ani len najmenšej šance domôcť sa spravodlivosti. Takýto stav ja osobne považujem za stav, kedy je šliapané po základoch právneho štátu, teda stav, keď sa ľudia nemôžu kvôli zlej legislatíve domôcť spravodlivosti ako po prvé. V danom konkrétnom prípade sa tej spravodlivosti tí, ktorí sú postihnutí v tomto prípade, nemôžu tej spravodlivosti domôcť už takmer 30 rokov. Teda naprieč všetkých ponovembrových vlád, či už bol na jej čele Mečiar, či už to bol Dzurinda s jeho Machovou, či už to bola Radičová, a všetky ostatné vlády. Cieľom tohoto blogu však nie je opisovať detaily daného prípadu. Ten sa asi ani nikdy nevyrieši, pretože poslancov, ktorých by to malo zaujímať, si robia z parlamentu doslova a do písmena Cirkus Humberto.

Ja totiž absolútne súhlasím s premiérom Pellegrinim, že je lepšie riešiť veci s nadhľadom a s diplomaciou. Čo sa týka toho, že Peter Pellegrini pomáhal sadiť zemiaky miesto toho, aby sa stretával s nejakou Farskou, tak aj to mi bolo len sympatické, že radšej pomohol svojim rodičom zasadiť. Lebo ono je to naozaj tak, že keď nezasadíme, tak nebudeme mať.

Za klamstvo považujem aj tézu jednak Natálie Blahovej ako aj Zuzany Čaputovej, že citujem Blahovú “až tlak verejnosti a médiá donútia vyšetrovať, stíhať a trestať”. To jednoducho nie je pravda. Presný opak je pravdou a to ten, že verejnosť, ulica a médiá robia všetko možné preto, aby páchateľov (nielen) daných zločinov nebolo možné jednak chytiť a keď ich už chytia, tak potrestať.

Možno si to tieto dve osoby ani neuvedomujú, ale v právnom štáte zločiny vyšetruje polícia, a o vine páchateľov rozhoduje v právnom štáte súd a nie ulica. Podľa môjho názoru festival politického alibizmu a oportunizmu tu opäť predviedla Natália Blahová.

Keď už sme pri pánovi Dostálovi, ten systém korupcie tu bol dávno predtým ako Smer začal vládnuť. Systém korupcie tu bol  aj za Mečiara, aj za Dzurindu, aj za Radičovej. Nemáte si navzájom v danej veci čo vyčítať. Namiesto výčitiek by ale bolo konečne na čase, aby ste sa začali danej téme venovať. To sa asi ale nestane nikdy ale ak sa to náhodou niekedy zmení k lepšiemu, ja budem len veľmi rada. V dnešnej politickej koreknosti ste to však dotiahli až tak ďaleko, že mnohé veci, ktoré zožierajú spoločnosť nemožno ani len pomenovať a nieto ešte hľadať východiská.

Pán poslanec Eduard Heger, aspoň podla toho, čo porozprával 13. 9. 2019 na mimoriadnej schôdzi NR SR, ani len nechápe rozdiel medzi termínami “nominant strany” a “člen strany”. Neviem, keď daný poslanec hlasuje o niektorých zákonoch, či vôbec chápe, čo robí. Z jeho vystúpení si myslím, že skôr nie. Z čoho ďalej vyplýva, že by si mal, ale nie iba on, v niektorých veciach doplniť svoje vedomosti. Ono to totiž na niektorých voličov nemusí pôsobiť zrovna lákavo voliť za niekoho, kto má alebo problémy s elementárnym chápaním alebo medzery vo vzdelaní. V preklade, niektorí voliči nebudú nikdy hlasovať za takých, ktorí aj svojimi prejavmi v NR SR dokazujú len toľko, že nemajú ani len šajny o tom, čo robia.

***

Nebudem ďalej rozoberať moje dojmy z danej mimoriadnej schôdze NRSR z 13. 9. 2019. Ani z tých ostatných.

Všimla som si však, že toho, ktorý sa s Mariánom Kočnerom nestretával, a ktorý nie je ani len spomenutý v jeho Threeme, toho chcú odvolávať práve tí, ktorí sa s ním dokázateľne stretávali alebo s ním mali rôzne kontakty.

Ja za daných okolností považujem daný Cirkus Humberto v NR SR za urážku voliča. Lebo daný čas a energiu by mali využiť na zlepšenie legislatívy na Slovensku. Mimochodom, to je jedna z tých vecí za čo poslanci NR SR poberajú aj plat a to nie plat v zanedbateľnej výške.

***

Len naivne dúfam, že k odvolaniu Petra Pellegriniho nepríde a že samozrejme nepríde ani k poslednej fáze plánovania z daného vtipu a to odmeneniu nezúčastnených. Lebo to je presne to, čo som videla, napríklad keď si Čaputová v rôznych TV debatách alebo mediálnych výstupoch alebo hoci aj Blahová (citát Blahovej z 13. 9. 2019, “kde až úkladná vražda dvoch mladých, politikov, vládu a štátne orgány donúti správať sa aspoň trochu normálne., V akej zemi to žijeme, že až tlak verejnosti a médiá donútia vyšetrovať, stíhať a trestať? “) uzurpovali napríklad výsledky práce vyšetrovateľov, ktorí tú skutočnú prácu (napríklad v dolapení vrahov Kuciaka a jeho snúbenice) naozal odviedli.

V skutočnosti to bol práve Pellegrini, ktorý povedal, “Padni, komu padni.”

A na záver. Petra Pellegriniho považujem ja osobne za dobrého premiéra, ktorý sa, podľa môjho názoru, zo všetkých svojich síl snaží urobiť zo Slovenska lepšiu krajinu.