zorama

V týchto dňoch veľa počujem rôzne komentáre rôznych analytikov ohľadne toho, že Róbert Fico nefiguruje na prvom mieste na kandidátke SMER-u.

Akosi za Slovenský fenomén politických strán možno považovať to, že väčšina politických strán má svojho lídra a keď ten odíde, politická strana zaniká. Snáď, z tých strán hlavného prúdu, okrem SNS. Možno ešte KDH, ale to je mimoparlamentná strana.

Takto zaniklo VPN, potom HZDS, SDKU, a ďaľšie. Mečiar odišiel do politického dôchodku, a s ním aj HZDS. Dzurinda detto, a s ním aj SDKU. A tak by sa dalo pokračovať.

Keď si to však porovnávam so systémom politických strán napríklad tu v Kanade, ja to vidím inak.
V Kanade budeme mať opäť, o tri týždne, federálne voľby. V hre sú opäť stabilní hráči, napríklad Liberálna strana, NDP, Zelení, či Konzervatívna strana. Pre všetky tieto strany hlavného prúdu je typické, že sa bežne mení líder strany, ktorého si členovia strany volia na svojom sneme.

Neviem si predstaviť, že by sa mediálny analytici v Kanade začali pozastavovať nad tým, že o čo vôbec v danej strane ide, keď si napríklad odhlasujú nového šéfa strany. Proste je celkom normálne, že tak ako všetko ostatné, aj politická strana sa vyvíja. Politické strany, ktoré sa nedokážu vyvíjať, odídu do zabudnutia.

Mne to proste pripadá tak, že zmenou toho, kto bude za stranu SMER jednotkou na kandidátke sa strana SMER reformuje na stabilnú politickú stranu, takú, ktorá dokáže prežiť aj zmenu svojho lídra. To, že na Slovensku vznikne jedna takáto silná stabilná politická strana, ktorá dokáže prežiť aj svojho lídra, ja považujem za pozitívum, nie za negatívum.