zorama

Medzi mužom a ženou bývajú rozdiely. Keď sme kupovali náš posledný dom, ten v ktorom teraz žijeme, tak môj manžel hodnotil, ako je dom postavený, kým ja som sa pozerala na veľkosť pozemku a ihneď som si predstavila, že sa na ňom bude dať urobiť záhrada.

Na začiatku to bola však len tráva.

Moje skúsenosti zo založenia záhrady na našom dvore sú takéto.  Keď človek zakladá záhradu, tak:        

• Urobí veľa chýb.
• Ale tiež urobí niečo pozitívne pre životné prostredie.
• Tiež sa veľa naučí.
• Má zdravý pohyb.
• Má zdravší vzduch.
• Dopestuje si nejakú zdravú a chutnú zeleninu a ovocie.
• Navštívi ho veľa vtákov a voľne žijúcich zvieratiek.
• Vybudovanie záhrady tiež zlepší kolobeh vody a je aj jedným z faktorov prevencie vytápania pri návalových dažďoch.

Musím sa priznať, že môj manžel nebol na začiatku nadšený mojou ideou. Ale dnes má na vec už iný názor. Vraj šalátiky ale aj iná zelenina z našej záhrady chutia fantasticky. Ono naozaj zelenina, ktorá dozrela na slnku má lepšiu chuť.

Keďže pôda na našom dvore bola desiatky rokov neobrábaná, tak som sa rozhodla tak, že moja záhrada bude pozostávať z vyvýšených zeleninových hriadok. Vyvýšené zeleninové hriadky sa dajú vybudovať z rôznych materiálov, ja som som sa ich rozhodla urobiť z mäkkého, ničím nekonzervovaného  dreva. Mucko nám pri konštrukcii vďačne asistoval, viď foto.

Jedna z chýb, ktorú som urobila bola, že som si nepozisťovala, kde možno získať lacno zeminu, a tak som nosila touto cestičkou  sáčky hliny, ktoré som nakúpila, kde sa dalo.

Tých sáčkov hliny bolo nakoniec určite viacej ako tisíc. To aj preto, lebo na začiatku som si myslela, že to bude len jedna hriadka, ale skončilo to tak, že máme nielen hriadky ale aj veľké kvetináče všade. V niektorom z budúcich blogov napíšem, prečo potrebujem niektorú zeleninu pestovať aj  vo veľkých kvetináčoch. 

Na obrázku sú prvé dve hriadky:

A druhé dve hriadky:

Aj naše štyri noblesy sa tešili (žiaľ, už sú len tri). Ich obľúbené miesto bolo pod stromami na konci záhrady. Dobre sa im tam načúvalo spevu vtáčikov, či sledovalo veverice, či dýchalo zdravý vzduch, alebo keď sa im podarilo vyslobodiť spod vôdzky, tak aj preskúmaniu osadenstva pod záhradným domčekom.  Aby nepreskakovali ploty a nenavštevovali susedov, tak museli byť na vôdzke. Hoci pohodlie “paláca” v ktorom s nami žijú, by určite nemenili.