V dennej tlači ma zaujala správa, že umelci či herci vraj podpísali nejakú petíciu proti Tomášovi Tarabovi, aby vraj nebol menovaný Ministrom kultúry Slovenskej republiky.
Nejak ma napadlo, že úlohou hercov či umelcov je nie verejne komentovať kroky kreujúcej sa vlády, ktorá vzišla z demokratických a slobodných volieb.
Okrem toho, podľa názoru niektorých ľudí či politikov vraj prezidentka Slovenskej republiky nemá vraj ani právo nevymenovať osobu navrhnutú predsedom vlády.
***
Keď som si túto správu o petícii, ktorou vraj Signatári tejto petície vyzývajú prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby Tarabu za ministra kultúry nevymenovala, napadlo ma, že títo signatári verejne demonštrujú symptómy osobnostných porúch z tzv. Skupiny B (teatrálna) ako sú definované v Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders.
Napríklad, symptómy Narcisistickej osobnostnej poruchy sú tieto:
Aby človek mohol byť touto osobnostnou poruchou diagnostikovaný, potrebuje demonštrovať aspoň 5 z nasledujúcich 9 symptómov:
Ben Affleck sa svojho času vyjadril, že vraj narcisizmus je niečo čo vraj spája tých v Hollywood-e. Isté je asi, že medzi hercami sa vyskutujú osobnostné poruchy zo skupiny B viacej ako vo zvyšnej populácii. Ja osobne si myslím, že napríklad herectvo (ale aj modeling) ako povolanie nadmerne priťahuje osoby s poruchami osobností, ako hystéria či narcisizmus, ale možno je to len môj osobný názor. Napríklad známe superhviezdy ako Marylin Monroe či Madonna alebo Lady Gaga podľa niektorých publikovaných zdrojov vraj boli napríklad diagnostikované histrionickou poruchou (ktorá tiež patrí do tejto istej skupiny B).
Nemyslím si, že vyjadrenia takýchto “hviezd” k politickým otázkam sú vhodné a že by sa mali publikovať v médiách či v dennej tlači. A to nielen tých menovaných tu vyššie, ale všetkých (umelcov). Podľa mňa je nesprávne miešať umelcov do politiky. Často krát to potom nedopadne dobre. Viď napr. bábkoherečka. (Podla môjho osobného názoru aj Havel.)
***
Ja osobne si myslím, že kultúra zahŕňa viacej ako len divadielné predstavenia a potreby hercov často krát zaujatých svojimi vlastnými fantáziami moci či lesku či krásy a tak ďalej ako aj ich delúziou, že len jeden z ich obdivovateľov môže byť, v dnešnom prípade, ministrom kultúry. Alebo akýmsi grandióznym pocitom vlastnej dôležitosti. Čo mi troška pripadá ako ten symptóm “pocit nároku” tu vyššie.
V mojich očiach nie je herec niečím výnimočným. (Pre mňa niekým výnimočným bol napríklad James Clerk Maxwell a jemu podobní.) Mnoho z hercov nevie ani hrať a viacerí z nich si mýlia teatrálnosť so skutočným umením. Niektoré takéto ašpirujúce “hviezdy” urobia absolútne čokoľvek aby oči všetkých boli len na nej, a tým myslím absolútne všetko; lenže to má s umením nie veľmi veľa spoločného, podľa môjho názoru je to skôr diagnostické. Je to tiež ukážkou ich arogantného a povýšeneckého správania sa a demonštráciou absencie empatie.
***
Ja súhlasím s Tomášom Tarabom, že hrady a zámky na Slovensku treba rekonštruovať. Je to súčasťou slovenskej kultúry a dedičstva. Prinesie to prácu pre ľudí žijúch v danom regióne a následne možno aj nejaké príjmy z turistiky.
***
Ministerstvo kultúry tu má byť pre všetkých občanov a nie iba pre hercov či umelcov. Minister kultúry má byť členom vlády, ktorá vzišla zo slobodných a demokratických volieb a nie bábkou na špagáte pre hercov či mimovládky.