Pretože nesúhlasím s tým, aby Slovenská republika podpísala tzv. Istanbulský dohovor o tzv. predchádzaní násiliu na ženách, konkrétne domáceho násilia a o boji proti nemu.
Násilie, vraždy, znásilnenie a pod. sú už v trestných zákonoch Slovenskej republiky definované ako trestné činy.
V podmienkach Slovenskej republiky má každá žena právo si vybrať svojho partnera s ktorým sa rozhodne žiť. Detto má právo inicionať rozvod či sa jednoducho rozísť, ak jej manželstvo či život s dlhodobým partnerom nevychádza a iné východisko nevidí alebo nechce akceptovať.
.***
V danom dohovore je nie definované, čo presne má byť domácim násilím. To je keď sa manželia pohádajú? Teda, čo presne majú na mysli tí, ktorí tento právny paškvil, Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, vytvorili?
Čo je to násilie? Čo je domáce násilie?
Lebo vete, ” ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia a predchádzať násiliu na ženách a domácemu násiliu, trestne stíhať násilie na ženách a domáce násilie a odstrániť ho;” sa nedá rozumieť.
Keď bol pokus v parlamente v minulom volebnom období prijať tento dohovor, tak som si prečítala ukážky vraj domáceho násilia.
***
Čo sa týka vraždy, to je obsiahnuté v Trestnom zákone, teda pokiaľ sa nemýlim. Čo sa týka alkoholu, či iných závislostí, snáď sme už ako spoločnosť pochopili, že sú to choroby. Keď sa jedná o alergie na nejaké poondiate arašídy, alebo akýkoľvek iný alergén, to sa dajú prijať nekonečné opatrenia; vyrúbať topole a podobne; lebo alergie. Keď ide o alkohol, tak tým opatrením je odsúdiť v podstate chorého človeka. Detto iné narkotiká, napr. marihuana.
Nehovorím a netvrdím, že má žena mať povinnosť toto trpieť, lenže správne je odstrániť príčinu a nie následok. K alkoholizmu treba pristupovať ako ku chorobe. Ak niečo treba kriminalizovať, tak predávanie, podávanie a ponúkanie alkoholových nápojov je podľa môjho názoru “the way to go”. V slovenských podmienkach je to dokonca často krát až vnucovanie a urážanie sa, keď hosť odmietne alkohol. Dokonca, čo sa týka alkoholu, zachytila som aj takú vec (z počutia z dôveryhodného zdroja), že alkohol podávali aj v kostole v rámci nejakej omše, hoci to bolo tu v Toronte, ale vôbec by ma takéto blbé spôsoby neprekvapili ak by sa diali aj na Slovensku.
Ako na alkohole, tak na cigarettách, na drogách, na marihuane a na podobných látkach spôsobujúcich závislosti niekto zarába, niekto na tom veľmi amorálne zarába. Tam, kde niekto amorálne zarába, iný prerába. Vrchol cynizmu je potom z týchto obetí robiť vinníkov. Podľa môjho názoru je úlohou štátu regulovať obchod. Predávať a zarábať na akýchkoľvek látkach spôsobujúcich závislosti je amorálne a má byť ilegálne.
***
Som presvedčená, že Istanbulský dohovor, nech už má v nadpise napísané čokoľvek, je zameraný na rozbíjanie rodín a samotný je formou násilia na ženách.
Napr. Článok 27 Dohovoru uvádza, citujem:
Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia, aby podporili akúkoľvek osobu, ktorá je svedkom páchania násilných činov v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru alebo má opodstatnené dôvody domnievať sa, že takýto čin by mohol byť spáchaný alebo je možné očakávať ďalšie násilné činy, ohlásiť to príslušným organizáciám alebo orgánom.
Takže v panelákových bytoch, kde je všeličo počuť suseda niečo bude počuť, alebo sa jej bude zdať, že niečo počula a pôjde to oznámiť a človek aby sa bránil klebetám a nezmyslom. (Lebo je normálne sa občas aj poriadne pohádať. Pohádali sa. No a čo? Slnko bude ďalej aj vychádza aj zapadať.)
Alebo napr. Článok 55. Rôzne takéto pofidérne tzv. ľudsko-právne organizácie zmanipulujú ženu, aby podala na manžela trestné oznámenie. Žena pochopí, že to bola sprostosť a chce mať od takýchto “pomáhačov” pokoj ale v zmysle Článku 55 Dohovoru tak urobiť nemôže, lebo
Zmluvné strany zabezpečia, aby vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov ustanovených v súlade s článkami 35, 36, 37, 38 a 39 tohto dohovoru neboli úplne závislé na oznámení obete alebo sťažnosti podanej obeťou, ak trestný čin bol spáchaný celý alebo čiastočne na území zmluvnej strany a aby konania mohli pokračovať dokonca aj vtedy, keď obeť stiahne svoje oznámenie alebo sťažnosť. A inak, čo sa týka mrzačenia ženských pohlavných orgánov, nuž dúfam, že toto na Slovensku trestné už je a netreba podpisovať žiaden ďaľší dohovor aby sa niečomu takémuto zamedzilo..
***
Ja skôr považujem za násilie, keď sa žiada od žien aby nadvihovali ťažké bremená, napríklad v práci. To som videla tuná v praxi. Aby žena sanitárka nosila, spolu s jedným mužom, bezvládneho 90 kg muža na stoličke hore schodmi. Neviem, či o tomto má byť tá skutočná rovnoprávnosť žien spomínaná v danom Istanbulskom dohovore, citujem: “prispieť k odstráneniu všetkých foriem diskriminácie žien a podporovať skutočnú rovnoprávnosť medzi ženami a mužmi vrátane emancipácie žien;”
***
Zvládnuť manželstvo a rodinu v dnešnej dobe je samo o sebe veľmi náročné aj bez negatívnych zásahov rôznych samozvaných “pomáhačov”, teda mimovládnych organizácií, či “informovaných” kamarátiek (teda kamarátiek s mozgami premytými ideológiou mimovládok).
Môj osobný názor je, že manželstvo a rodina má byť pod ochranou štátu. Rozbíjanie rodín aktivitami mimovládnych organizácií je podľa môjho názoru hlboko pod čiaru.
***
Progresívne Slovensko má v programe podpísať tento Dohovor, ktorý podľa môjho názoru poškodzuje práva žien.