Včera som si všimla jeden titulok v Infovojne, vraj, citujem titulok: ‘Premiérovi radí podporovateľka očkovania exministerka Kalavská’. Vraj ‘podporovateľka očkovania’. Avšak pre mňa je pani doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD., MHA lekárkou, ktorá absolvovala medicínu, a tiež doktorantské štúdium v odbore vnútorné choroby a tropická medicína, pričom tiež získala vzdelanie aj v obdore Master of Health Administration. A navyše má prax z polikliniky cudzokrajných chorôb a tiež ako tajomníčka a ministerka na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky.
Ak si teda premiér Slovenskej republiky vybral takúto osobu ako svoju poradkyňu v čase pandémie, tak si podľa môjho názoru vybral správne. Ja osobne určite dôverujem jej a nie nejakým konšpirátorom napr. na Infovojne. A áno, konšpirátorom, lebo opísať takto kvalifikovanú osobu termínom ‘podporovateľka očkovania’ je urážlivé a dehonestujúce. Nie až tak dehonestujúce samotnú Andreu Kalavskú ale dehonestujúce roky práce tisícov vedcov v oblasti medicíny, biológie, či aj očkovania.
***
Nie som, a necítim sa byť expert v tomto odbore, ale z toho, čo ma naučili ešte na strednej škole, a z toho, čo som si v tejto problematike naštudovala sama, a dnes sa to vďaka internetu ako aj kvalitných knižníc, ako aj odborných publikácií dá, viem toľko, že proti vírusom nezaberajú napríklad antibiotiká. Človek si proti rôznym vírusom získa odolnosť alebo prekonaním samotnej vírusovej infekcie, alebo očkovaním. Pričom s tou odolnosťou voči rôznym vírusom je to tiež rôzne. Prekonaním niektorých vírusových ochorení človek získa imunitu na celý život, pri iných vírusoch to možno tak nie je. (Napr. herpes zoster, možno niektoré chrípkové vírusy a podobne.)
Rozdiel medzi zaočkovaním a prekonaním vírusovej nákazy vidím aj v tom, že kým prekonanie samotného vírusového pochorenia natvrdo môže mať mnohokrát rôzne následky, očkovanie je takmer vždy bez následkov z vírusového ochorenia. To okrem toho, že samotné vírusové ochorenie je obyčajne nie príjemná záležitosť.
***
Z toho, čo ja viem je aj to, že prekonávanie vírusu sa deje jednak na úrovni jednotlivca a jednak kolektívne. Vírus, si myslím, že neustúpi a nestratí sa, len ľudstvo ako také získa voči nemu kolektívnu imunitu tak, že mnohí ho prekonajú a stanú sa voči nemu imúnny. Druhá možnosť je, že získajú imunitu očkovaním. Čo v prípade COVID-19 zatiaľ nie je možné. Problém však obyčajne je v tom, že mnohí ten vírus neprekonajú, ale naň zomrú, resp. ho “prekonajú” s doživotnými nálsledkami. Napríklad zničenými pľúcami, hluchotou (napr. v prípade osýpok), a podobne.
Keďže sa jedná o teraz nový vírus, ľudstvo proti nemu nemá kolektívnu imunitu. Keď vírus prepukol, nikto na svete nemal proti nemu imunitu. A toto predstavuje veľmi vážny problém. A ešte väčší problém je, že neexistuje očkovacia látka.
***
Za daných okolností nastal teraz stav – kvôli špecifickým vlastnostiam COVID-19 vírusu, podľa môjho názoru, nie veľmi líšiaci sa, od istej formy biologickej vojny.
Preto si myslím, že keď na porazenie COVID-19 je potrebné isté obmedzenie, nazvime to slobôd, že na tom nie je nič zlé, resp. neracionálne.
Myslím si to preto, lebo niektoré prejavy na verejnosti by mali byť jednoducho zatrhnuté. Publikovanie názorov, že očkovanie je škodlivé by malo byť za takýchto okolností zločinom. Rovnako, čo som si prečítala dnes v jednom článku na Hrot-e, že vraj, citujem,
‘Doteraz sme nerobili nič mimoriadne voči tomu, aby sme predišli zhruba 800 úmrtiam na Slovensku v dôsledku chrípky.‘
Takéto publikovanie by malo byť za takéhoto stavu, podľa môjho názoru, zločinom.
Nie je totiž pravda, že sme neurobili nič, aby sme predišli zhruba 800 úmrtiam na Slovensku v dôsledku chrípky. To je jednoducho nie pravda. Na chrípku existujú vakcíny. Je pravda, že mnohí sa nedajú zaočkovať, možno práve ‘vďaka’ rôznym konšpiračným médiám. Ale dôsledok je ten, že na nezodpovednosť tých, ktorí sa nedajú zaočkovať doplácajú všetcia a dokonca niektorí môžu na takúto nezodpovednosť iných doplatiť aj životom. (Napríklad tí, ktorí sa z rôznych zdravotných dôvodov nemôžu dať zaočkovať, lebo sú aj takí.)
A aj to je jeden z dôvodov, prečo v niektorých situáciach je nevynutné siahnuť aj na tzv. slobody. ‘Slobody’ publikovať napríklad rôzne výmysly a rôzne nevedecké konšpiračné teórie.
Môj názor je taký, že nikto nemá právo ohrozovať nikoho iného svojou obmedzenosťou, nevedomosťou alebo jednoducho zákernosťou.
A keď už sme pri tom, medicína sa študuje roky a je to náročné štúdium. Jej absolventi, keď chcú praktizovať medicínu, sa musia naďalej a sústavne vzdelávať, absolvovať ďaľšie skúšky, atestácie a všetko. Na rozdiel od rôznych konšpirátorov.