Kúpila som novú rohožku pred dvere. Ani som neplánovala, ale predávali ju za zvýhodnenú cenu a tak som jednu zobrala. Takú z umeliny, čo sa asi nikdy nerozpadne.
Dala som ju doma pred dvere z vnútra, aby keď vonku prší a človek pride s mokrými topánkami neroznášal vodu ďalej.
Lenže túto novú rohožku zaregistroval aj náš kocúr Mucko a asi aj preto, lebo už je starý a chorý, hlavne teda chorý, tak san a túto rozhožku viac krát vycikal. Čím mi okamžite demonštroval nevýhodu tejto rohožky. Nedá sa oprať. A tak rohožka putovala pred dvere, von aby ju riadne opršalo. Lenže potom ju už dnu nedám.
***
Z iného súdku. Mám rada rôzne ručné práce z textilu. V dnešnej dobe si samozrejme čo to ako ušiť a tak pozriem na Youtube kanáli. A následne mi Youtube potom ponúka ďaľšie podobné videá z rovnakého súdka.
A tak sa do mojej pozornosti dostali rôzne videá s užitočnou tematikou. Napríklad ako si urobiť rohožku tak, ako ju robia Amish ľudia. Pozrela som si, výborný nápad. Nič okrem starých nepotrebných handier, jedného zatváracieho špendlíka a nožníc k tomu nepotrebujem. Zbavim sa tak starých handier a pribudne mi nova rohožka, ktorú sa bude dať oprať a nekúpim extra takú, čo predávajú, ktorá je vyrobená z plastu a nikdy sa nerozpadne.
Youtube má takú výhodu, že keď si pozriem jedno takéto video , tak mi hneď ponúkne aj ostatné podobné. A tak som našla aj ako urobiť takéto rohožky inou metódou, napríklad vraj zaniknuté umenie zapletaných rohožiek. K ich výrobe netreba nič, len tie už nepoužiteľné staré handry, zatvárací špendlík a nožnice. Proste niektoré techniky výroby vecí, ktoré sa používali v minulosti sú nie až taký zlý nápad. Človek pri nich strávi voľný čas keď je vonku nie dobré počasie, použije staré handry, pomôže životnému prostrediu a aj ušetrí nejaké peniaze. A ak ich urobí pekné, tak si dokonca aj okrášli svoje obydlie. Nehovoriac o tom, že takúto výrobu rohožiek zo starých handier zvládnu aj deti.