Sloboda, ktorú sme si vydobyli v 1989, má vo svojom spektre aj svoju malígnu časť. A tá sa, žiaľ, prejavila po roku 1989 ako jedna z prvých “slobôd” vo forme slobodného šírenia pornografie, prostitúcie a bordelov a podobných produktov sexuálnej “revolúcie”. V tom čase jedna z mojich bývalých kolegýň tento jav racionalizovala tým, že aspoň sa pôjdu sexuálny devianti ukojiť do takýchto zariadení, nebudú znásilňovať ženy a teda ulice budú pre nás akože bezpečnejšie. Odhliadnuc od toho, že existencia pornografie či verejných domov je samo o sebe násilím na ženách takýto názor môže mať jedine niekto, kto danej problematike vôbec nerozumie.
Asi pred rokom alebo dvoma som sa dočítala v médiách, že vraj celá Praha bola v ostražitosti, pretože tam vraj bola vypustená jedna zelená mamba; bolo medializované aj čo urobiť, ak by ju niekto našiel a aj prečo bola táto mamba nebezpečná.
Vraj celé Slovensko je v dnešných dňoch v ostražitosti kvôli jednému sexuálnemu deviantovi, ktorý vraždil v Bratislave. Polícia ubezpečila ženy, že sa môžu slobodne pohybovať po bezpečných častiach mesta. Ako som si toto ubezpečenie čítala, prvá vec, ktorá ma napadla, bola, že ktoré to majú byť tie bezpečné časti mesta? Zoskenovaním diskusie som sa presvedčila, že toto isté napadlo mnohé ďaľšie ženy. Ženy chcú proste vedieť ako sa nestať obeťou takejto beštiálnej vraždy a toto ja osobne nepovažujem za hystériu.
Vraj mediálny tlak ničomu nepomôže a vraj polícia potrebuje na vypátranie vraha či vrahov čas. Súhlasím. Napriek tomu som našla dnes ráno môjho času článok v Novom čase v tom zmysle, že vraj “Vypátranie vraha je náročnejšie ako v iných prípadoch.”
Na Facebooku Polície SR – Bratislavský kraj som našla tiež, ze vraj polícia nezískala žiadne informácie o tom, že by v prípade nájdenej poškodenej Violy M. malo ísť o sériového páchateľa. A vraj, ak by išlo o sériového páchateľa, polícia je povinná ihneď informovať verejnosť a pristúpiť k zásadným krokom.
***
Ja si myslím, že polícia by mala informovať obyvateľstvo, hlavne ženy, čo robiť a ako sa správať, aby sa nestali ďaľšou obeťou tohoto vraha. Myslím si to preto, lebo každý sériový vrah raz spácha svoju prvú vraždu a že v tomto prípade tento vrah bude mať pohnútky vraždiť opäť. Minimálne bude opäť mať potrebu uspokojiť svoje sexuálno sadistické potreby s partnerkou, ktorá nesúhlasí s danou formou sadistického sexu. Táto sexuálna deviácia daného vraha ho robí minimálne tak nebezpečným pre verejnosť ako tá zelená mamba, ktorá ušla vtedy v Prahe. Ja by som povedala, že daný vrah je ešte nebezpečnejší.
***
No a následne som sa opäť presvedčila, že v médiách majú priestor úplní diletanti. Objavil sa blog vraj o tom, že sexuálne rodovo podmienené násilie súvisí so znásilnením a vraždou. Vraj aj preto treba podpísať Istanbulský dohovor. Niekde inde v mediálnom priestore, neviem, či to bolo v nejakom blogu či v diskusii, či aj aj, sa dokonca objavilo, že tento zločin je netypický pre Slovensko, lebo sa jedná o skupinové znásilnenenie a že z toho dôvodu túto vraždu určite mohli spáchať jedine migranti. Nuž, napadlo ma, že na Slovensku mali kedysi na skupinové znásilnenie dokonca svoj parlance, “na kábel”, napr. v prípade Cervanovej.
***
Ja si myslím, že polícia má pravdu v tom, že detaily z vyšetrovania nemôžu zverejňovať. Ale tiež som presvedčená, že v prípade takejto vraždy by mala Polícia SR okamžite informovať verejnosť a pristúpiť k zásadným krokom, aj keď nezískali žiadne informácie o tom, že by v prípade nájdenej poškodenej Violy M. malo ísť o sériového páchateľa. Myslím si to preto, lebo všetko nasvedčuje tomu, že vraždu s veľmi veľkou pravdepodobnosťou spáchal sexuálny deviant sadista. A mimochodom, nie celkom súhlasím s názorom bezpečnostného analytika z Nového času v tom, že vypátranie vraha je náročnejšie ako v iných prípadoch.
***
A myslím si tiež, že liberálne feministky by si mohli aspoň tento krát odpustiť svoje nekompetenté somariny. Ja som presvedčená, že táto vražda nemá totiž s tou formou údajného násilia na ženách, na ktorú sa snažia poukazovať, nič spoločné.
***
O danom vrahovi sa dá dedukovať už aj z tých mála informácií, ktoré boli o ňom spublikované, dosť.
Dá sa takmer s istotou povedať, že vraždu spáchal sexuálny deviant s diagnózou 302.84, Sexuálny sadizmus. S veľkou pravdepodobnosťou tu ide aj o diagnózu 301.7, Antisociálna porucha osobnosti.
K tomuto by som povedala, že ak aj žiaden dnes platný zákon Slovenskej republiky nenariaďuje polícii informovať verejnosť a pristúpiť k zásadným opatreniam, v prípade vraždy, ktorú zo spôsobu jej vykonania indikuje, že ju spáchal sexuálny sadista, mal by sa tento zákon zmeniť tak, aby polícia bola povinná prijať zásadné opatrenia aj v takomto prípade a nielen v prípade, ak pácha vraždy sériový vrah.
Dá sa povedať, že vrah asi vedel, že do areálu, kde nechal svoju obeť, sa dostane tak, že mu vrátnik jednoducho otvorí rampu a že daný areál z nejakého dôvodu vrah dôkladne pozná.
Tiež možno dedukovať, že vrah má/mal prístup k autu, či už vlastnému alebo ukradnutému. Tiež možno dedukovať, že vrah vie šoférovať auto a teda s veľkou pravdepodobnosťou má vodičský preukaz, či už platný alebo neplatný.
Podľa môjho názoru, je dosť pravdepodobné, že vrah danú obeť poznal. Napríklad to mohol byť jeden zo študentov jazykovej školy, kde učila. Alebo ktokoľvek iný, koho poznala. Pričom možné je aj to, že nemusela vraha poznať.
O vrahovi možno predpokladať, že je to mladý muž, do 40 rokov, ale pravdepodobne omnoho mladší.
S istotou možno predpokladať, že jeho násilná povaha sa už niekde prejavila. Človek sa totiž nestane sexuálnym sadistom vrahom zo dňa na deň.
Ja by som odhadla, že daný jedinec bol nejakou formou vystavený sexuálnemu násiliu už v detstve alebo od detstva. Odhadla by som, že alebo bol svedkom sexuálneho násilia priamo, alebo mal prístup k tvrdej pornografii už od útleho veku. V každom prípade sa asi jednalo o nejakú formu násilia na dieťati, ale to ja nepovažujem za ospravedlnenie takéhoto činu.
Ja si myslím, že daný vrah je vypátrateľný, aj keď by polícia nemala ani DNA, ani trasologické stopy, ani kamerové záznamy. Vypátrateľný si myslím, je práve preto, lebo sa má jednať o sexuálneho sadistu a tým sa nikto nestane zo dňa na deň.
Mimochodom, ak majú DNA, tak aj keby nebol v policajných databázach, dnes už by nemal byť až taký problém nájsť nejakého vzdialeného bratranca/sesternicu z tretieho, štvrtého či piateho kolena a prehľadať príslušné matriky. Síce to chvíľu trvá, ale v dnešnej dobe už je možné odhaliť vraha aj takýmto spôsobom.
***
V prvej vete tu vyššie som napísala, že spektrum slobody má aj svoju malígnu časť. Porno priemysel, bordely a podobne. Myslím si totiž, že tento sexuálny sadista spočiatku uspokojoval svoj sexuálny sadizmus napríklad pozeraním tvrdého porna tak, že s tým začal už v mladom veku. A nasledovali možno aj návštevy špeciálnych zariadení. A ak kvôli svojej úchylke navštevoval nejakého psychiatra alebo psychológa a toto sa stalo, tak to považujem nielen za absolútnu tragédiu ale aj za dôsledok absentujúcej legislatívy. Môj názor je, že takýto ľudia s takouto sexuáĺnou úchylkou by mali byť registrovaní v špeciálnych registroch. Mimochodom, myslím si, že ak aj vo verejnom dome narazia na sexuálneho sadistu, tak by mali mať zamestnankyne povinnosť informovať o tomto políciu či (neexistujúci) register. Takýto register sexuálnych sadistov by mal existovať, podľa môjho názoru, práve preto, čo sa píše v DSM. Ja mám u seba Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, Fourth Edition, DSM-IV-TR. (Dnes už však existuje aj piata edícia daného manuálu.)
V tomto manuáli je uvedené na strane 574 prvý odstavec, citujem:
When Sexual Sadism is severe, and especially when it is associated with Antisocial Personality Disorder, individuals with Sexual Sadism may seriously injure or kill victims.
Ja si myslím, že ak sa veci majú takto, tak je treba hľadať rovnováhu medzi právom na súkromie a verejným záujmom a v takomto prípade, ak niekto trpí takouto diagnózou, tak jeho súkromie v tejto veci musí ísť bokom. Navyše ak by takto chorý jedinec vedel o tom, že je v registroch, tak by to mohlo možno byť jednou z bŕzd, ktoré by mohol zatiahnuť a namiesto toho, aby išiel vraždiť by možno, hoci to je veľmi veľké možno, hľadal odbornú pomoc. Ale v každom prípade by takýto register, kde by psychiatri, či klinickí psychológovia, či ďaľšie osoby, ktoré by mohli s takýmito jedincami prísť do styku, museli povinne hlásiť všetkých s takýmito diagnózami, urýchlil pátranie a možno by sa nevyskytli ďalšie obete takto postihnutého jedinca.
***
Ja len dúfam, že daného vraha, ktorého považujem za plne zodpovedného za beštiálny čin, ktorý spáchal, veľmi rýchlo vypátrajú. Mám na mysli predtým, ako opäť dá voľný priechod svojmu sexuálnemu sadizmu. Myslím si, že by sa malo jednať o prioritu.
AKTUALIZOVANÉ: 22. november 2019 o 23:00 V pluske som našla veľmi dobrý článok na tému ako sa nestať obeťou vraha aj s príručkou v .pdf formáte (v angličtine) o ‘Safety and Security’ ( O osobnej bezpečnosti pre ženy a dievčatá)