V podcaste Dobrého rána denníka SME z 24. októbra 2019 som sa dopočula, že vraj Úrad vlády Slovenskej republiky odmieta sprístupniť zvukovú nahrávku či aspoň zápis z rokovania vlády Ivety Radičovej z januára 2012, keď odvolávali Annu Bubeníkovú z čela Fondu národného majetku Slovenskej republiky s odôvodnením, že vraj rokovania vlády sú zo zákona neverejné.
V prípade Anny Bubeníkovej sú však veľmi závažné podozrenia z korupcie a z prijímania miliónových úplatkov, čo aj v tej dobe boli na Slovensku trestnými činmi veľkého rozsahu. Detto ich krytie či neoznámenie týchto trestných činov bolo aj v tej dobe trestné, ak ma teda pamäť neklame.
Áno, rokovania vlády môžu síce byť neverejné, ale v právnom štáte sa takéto neverejné rokovania nevzťahujú na trestné činy. Pretože v právnom štáte platí, že NEMO EST SUPRA LEGIS, teda, že nikto nie je nad zákonmi. To nikto znamená doslovne nikto. Teda ani Anna Bubeníková, ani Iveta Radičová a jej ministri, a ani Jaroslav Hasčák, keď už sme pri tom. A keď už sme pri tom, nad zákonmi by nemal byť ani súčasný premiér Slovenskej republiky Peter Pellegrini.
Všade existuje legislatíva ohľadne toho, ako a za akých okolností sa majú odtajniť aj tajné dokumenty. Lebo tajné dokumenty prestávajú byť za určitých okolností tajné. Páchanie trestných činov vysoko postavenými politikmi je jeden z tých dôvodov na odtajňovanie takýchto aj tajných dokumentov.
Som toho názoru, že nahrávka z daného rokovania vlády by mala byť sprístupnená verejnosti v celosti. Je to vo verejnom záujme. Lebo pokiaľ sa budú na Slovensku vždy kryť veľké korupčné zločiny a veľké korupčné zločiny politikov obzvlášť, tak sa zo Slovenska nikdy nestane právny štát.
AKTUALIZOVANÉ (24.10.2019, 7:29 SEČ):
„Odvolávanie alebo neodvolávanie Bubeníkovej nie je trestným činom.“ ako píše diskutér v diskusii. (Admin mi zrušil konto, takže nemôžem reagovať inak, asi sa presťahujem na iný portál, kde človeka nemôže bezcharakterne urážať a ohovárať anonym, ako to robili mne tí, ktorí stále akosi majú svoje kontá.) Ale toto je veľmi dôležité, takže reagujem týmto spôsobom:
ALE NEOZNÁMENIE TRESTNÉHO ČINU ÚPLATKU JE TRESTNÝM ČINOM.
Viď https://www.government.gov.sk/mam-aj-ja-povinnost-oznamit-korupciu/ Citujem,
Je dôležité vedieť, že trestnoprávnu zodpovednosť má aj ten, kto sa hodnoverným spôsobom dozvedel o spáchaní niektorého z trestných činov korupcie a neoznámil to orgánom činným v trestnom konaní (polícia, prokuratúra, vyšetrovatelia).
AKTUALIZOVANÉ (24.10.2019, 23:41 SEČ): Viď aj http://www.szcpv.org/19/podanie.html
Pýtam sa,
V akom marazme to vlastne žijeme? Ústavný súd SR považuje zhromaždenie dôkazov o závažnej trestnej činnosti za citujem: ‚porušenie práva na súkromie‘ (III. ÚS 490/2015)? To na Slovensku je to tak, že keď niekto nafilmuje / nahrá trestný čin bez súhlasu zločinca, tak tým ten niekto poruší právo na súkromie toho zločinca? To má byť čo? Definíca právneho štátu à la Slovakia? Kde to vlastne v akom marazme žijeme?
Pýtam sa, v akom marazme to vlastne žijeme? Generálny prokurátor (Trnka) namiesto toho, aby stíhal tieto trestné činy korupcie obchoduje s danými informáciami(či ‘vydiera’ páchateľa danej trestnej činnosti ako povedal jeden zločinec menom Kočner)? A terajší generálny prokurátor si údajne tiež vypočul túto nahravku a nič? Kde je to peklo, ktoré sľuboval rozpútať? Či to mal na mysli, že chcel rozpútať peklo pre poctivých ľudí dodržujúcich zákony, nie pre zločinocv?
PS:
Daný príspevok daného diskutéra som nahlásila, keďže daný komentár odporuje platnému trestnému zákonu Slovenskej republiky, a to konkrétne, že neoznámenie trestného činu úplatku je tiež trestným činom, § 340 Trestného zákona a teda by portál debata.pravda.sk by teda nemal publikovať daný príspevok ak teda platia pravidlá diskusie, ale hlavne zákony Slovenskej republiky pre všetkých aj na tomto portáli.