Celkom rada počúvam podcasty. A to napriek tomu, že mnoho perál, čo tam odznie, sú doslova a do písmena urážkou zdravého rozumu. V podstate, keď tieto podcasty počúvam, tak si môžem urobiť celkom trefný obraz o tom, až v akom marazme je slovenská žurnalistika.
Napríklad v podcaste Aktualít, Kto je Peter Tóth? Padlý anjel, ktorý zradil novinárov aj Kočnera, ktorý moderoval Braňo Dobšinský, je v závere podcastu hneď niekoľko takýchto perál.
Nejdem analyzovať celý tento podcast, to by totiž tento blog bol pridlhý ako na čítanie tak aj na písanie.
Začnem perlami, ktoré v závere tohoto podcastu má Marek Vagovič. Jeho príhovor je poprepletaný frázami typu, citujem:
„My dnes nevieme…”
Myslela som si, ze novinár bude pre čitateľov písať či hovoriť, o čo vie. Ďalej,
“Skôr si myslím, že to nevedel”.
Opäť, tu nemá ísť o to, čo si Vagovič “skôr myslí”. Tu má ísť o overené skutočnosti a nie o Vagovičove pocity.
“Neviem, na čo dovtedy čakal.”
Nuž, keď nevieš, tak na čo o tom hovoríš? (Je Vagovič platený od počtu slov?) Ďalej,
“Že mu to docvaklo až tak neskoro.”
Ak toto má byť ukážka profesionálneho vyjadrovania sa novinára, tak ďakujem pekne. Ďaľšie názorné ukážky “professionality” Vagoviča:
“…zjavne sa bál o seba…”, “… chcel sa nejakým spôsobom vyviniť…”, “.. napriek tomu ten jeho diel zodpovednosti…”, “… išlo mu o krk…”.
***
Na na záver toto všetko korunuje moderátor podcastu týmto novinárskym skvostom:
“V čase Tóthovho svedectva pred súdom je kľúčovou otázkou dôveryhodnosť Petra Tótha. Otázkou totiž je ako a či vôbec veriť slovu bývalého spravodajského dôstojníka, ktorých náplňou práce má byť okrem iného vedieť aj profesionálne klamať. Otázkou je, ako a či vôbec veriť slovu človeka, ktorý zatajil vlastným čitateľom i svojmu šéfovi, že ako novinár zároveň pracoval pre tajnú službu.”
***
Po prvé, dôveryhodnosť svedka je adresovaná a riešená súdom, nie novinármi.
Neviem, či sa mi sníva, ale pokiaľ viem, tak náplňou práce spravodajského dôstojníka je nie klamať, ale podľa toho, čo je uvedené na webstránke Slovenskej informačnej služby, jej úlohou je získavať a poskytovať informácie o najzávažnejších ohrozeniach ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu, ako aj informácie zamerané na ochranu zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu. Tiež získavať informácie o bezpečnostných rizikách v oblasti boja proti terorizmu, organizovanému zločinu a trestnej činnosti ohrozujúcej základy SR a jej bezpečnosť, extrémizmu, nelegálnej migrácii, legalizácii príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a na nelegálny obchod so zbraňami a položkami dvojakého použitia. A tak ďalej, viacej sa dá na túto tému dohľadať na webstránke SIS.
***
K tej poslednej vete, v ktorej moderátor obviňuje Petra Tótha, že zatajil vlastným čitateľom ako aj svojmu šéfovi, že pracuje aj pre tajnú službu, mám hneď niekoľko poznámok. Zrejme mal moderátor na mysli Slovenskú informačnú službu. Ale hlavne, ako si to ten moderátor asi predstavoval, že to mal Peter Tóth urobiť? Mal napísať veľkými písmenami na titulnú stranu denníka SME, že “Vážení čitatelia, ja som tajný agent pre SIS”?
***
Mimochodom, môj názor je ten, že neexistuje žiaden konflikt, ak niekto popri práci novinára zároveň pracuje pre Slovenskú informačnú službu. Ja v takomto niečom nevidím žiaden konflikt záujmov.
Pre mňa príklad konfliktu záujmov je napríklad keď sudkyňa rozhoduje kauzu, v ktorej má jej dvojička obchodný či rodinný vzťah so stránkou sporu. To je skutočný konflikt záujmov, ale také veci zasa novinári, (a nielen oni), podľa toho, čo vidím v dennej tlači na Slovensku, (a nielen tam), asi nechápu.