Dňa 31. októbra 2003 bol v New Yorku prijatý Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii. V mene Slovenskej republiky bol tento dohovor podpísaný 9. decembra 2003 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. júla 2006.
Text celého dohovoru v slovenskom jazyku možno nájsť na tejto webstránke:
V tomto dohovore je v článku 32 výslovne uvedené:
“ 1. Každý štát, zmluvná strana, prijme v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom a v rámci svojich možností vhodné opatrenia zamerané na poskytnutie účinnej ochrany pred prípadnou odplatou alebo zastrašovaním svedkov alebo znalcov, ktorí poskytujú svedectvo v súvislosti s trestnými činmi podľa tohto dohovoru, a prípadne aj ich rodinným príslušníkom a iným blízkym osobám.
(a) prijatie postupov na fyzickú ochranu takých osôb, najmä zabezpečiť ich presťahovanie podľa potreby a možností a umožniť tam, kde je to vhodné, nezverejňovanie alebo obmedzené zverejňovanie informácií týkajúcich sa ich totožnosti a miesta ich pobytu,
(b) stanovenie pravidiel týkajúcich sa predkladania dôkazov, ktoré svedkom a znalcom umožnia vypovedať spôsobom zabezpečujúcim ich ochranu, najmä umožniť poskytnutie svedectva prostredníctvom komunikačných technológií, akými sú videokonferencie alebo iné vhodné prostriedky.
…
***
Dnes som si vypočula podcast Moniky Tódovej, kde od približne 21:45 minuty Monika vysvetľuje, že informácie (napríklad o utajenom svedkovi a podobne) zverejňujú s veľkým časovým odstupom.
***
V tlači som zachytila aj vyhrážky prokurátora, že zo svedka sa môže stať obvinený a podobne. Len pre úplnosť. Prokurátor je “verejný činiteľ “ aj pre účely tohoto dohovoru. Nebudem tu opisovať celý text tohoto dohovoru, koniec koncov som dala link.
***
Monika Tódová zverejnila identitu utajeného svedka. Publikovanie mena utajeného svedka v dennej tlači sa mne osobne nezdá byť to, k čomu sa Slovenská republika podpisom daného dohovoru zaviazala. Podľa mne dostupných informácií dodnes nebolo začaté žiadne trestné konanie v tejto súvislosti, čo si myslím, že nie je v súlade s literou zákona a ani s týmto dohovorom.
***
Ja sa teraz pýtam, že či si Slovenská republika robila srandu, keď podpísala tento dohovor o korupcii?
Ak Slovenská republika to myslí vážne s bojom proti korupcii, tak sa musí začať adekvátne tomu správať. Niekedy psovi, ktorý hryzie treba dať náhubok. Niekedy treba dať náhubok aj novinárom, ktorí sa nevedia vmestiť do vlastnej kože. Pretože ako všetko na tomto svete, aj sloboda médií má svoje mantinely.
Dodatok: V tejto súvislosti si myslím, že by sa mala pohybovať aj prezidentka Slovenskej republiky. Tá totiž v zmysle Článku 102 Ústavy Slovenskej republiky zastupuje Slovenskú republiku navonok. Preto by ju malo, podľa môjho názoru, zaujímať prečo Slovenská republika ukazuje dlhý nos medzinárodným dohovorom, ktoré sa zaviazala dodržiavať.